Sú zaťažené nevyrovnanou minulosťou, rozdielnou interpretáciou životného priestoru a histórie a pravdepodobne aj rozdielnymi národnými cieľmi, preto treba otvorene priznať, že neboli nikdy dobré.
Po páde komunizmu sa územie Slovenska (Rumunska, Ukrajiny a Srbska) opäť stalo záujmovou sférou veľkomaďarskej politiky. Politickí predstavitelia maďarskej menšiny už v roku 1990 internacionalizovali problém slovensko-maďarského spolužitia, Maďarsko spochybňovalo vstup Slovenska do RE, problém o VD Gabčíkovo trvá. Budapešť ústami všetkých premiérov uplatnila cezhraničný rozmer "starostlivosti" o menšiny vyhlásením o 15-miliónovom maďarskom národe a táto politika piatej kolóny vygradovala v príprave zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý bol nestráviteľný aj pre EÚ a Benátsku komisiu.
Slováci majú negatívnu historickú skúsenosť s okupáciou južných území po Viedenskej arbitráži, v 20. storočí došlo najmenej štyrikrát k napadnutiu územia Slovenska Maďarskom. "Dobrému" spolužitiu neprospieva ani spochybňovanie povojnových (po I. aj II. svetovej vojne) dokumentov (Trianon, Benešove dekréty,...), ktoré garantujú hranice SR. Obozretne zodpovedné a štátotvorné slovenské politické subjekty musia teda riešiť obranu národno-štátnych záujmov SR tak, aby nedošlo k dezintegrácii územia a rozpadu štátnosti. Požiadavka na územnú autonómiu Maďarov sa objavila už v polovici 90. rokov a politickí predstavitelia menšiny uplatňujú "kosovský model". Jednou z metód je prezentovanie údajne zlých medzietnických vzťahov. Presne podľa tohto modelu by mala nasledovať požiadavka na monitorovanie Slovenska EÚ. Nie bez príčiny sa už v roku 1996 objavila iniciatíva - záväzok lojality k SR (Crans Montana). Požiadavky menšiny sú však bezbrehé - naposledy skončili pri maďarskej univerzite!
Príslušníci menšiny sú priamo vťahovaní do politiky iredenty rôznymi cezhraničnými podporami, čím sa zneisťuje štatút domovskej krajiny na úkor materskej. Po voľbách 2006 sa ukázalo, že "maďarskú kartu" a šírenie pocitu ohrozenia potrebuje SMK. V predvolebnom liste voličom jej predseda trikrát použil meno lídra SNS J. Slotu, aby strašil slovenských Maďarov z príchodu SNS do vlády. Neprimerané, štandardné a hojne medializované reakcie Budapešti na legitímnu účasť SNS vo vláde SR odštartovali nové kolo nedôvery a etnického napätia. Militanti z oboch strán Dunaja sa vzájomne začali provokovať. Málokto však vie, že na mobily ústavných činiteľov SR chodia hanlivé a národ urážajúce esemesky, z čoho by v MR urobili medzinárodný škandál. Maďarské internetové servery produkujú množstvo revizionistických webových stránok bez povšimnutia orgánov MR. Rozdielny je aj prístup k potláčaniu prejavov extrémizmu. Zatiaľ čo slovenské orgány okamžite väzobne zadržali nosičov transparentu, v MR nikto na výzvu na zabitie J. Slotu a urážku o "sluhoch" nereagoval.
Menšina sa stala rukojemníkom politiky. Dobré spolunažívanie etník na Slovensku aj slovensko-maďarské vzťahy a garancie pre menšiny v MR pred definitívnou asimiláciou sa však musia uberať mierovou cestou. Prvým prostriedkom dôvery by mohlo byť ospravedlnenie sa Maďarov za historické krivdy napáchané na slovenskom národe. Na aktuálne dianie si treba položiť otázku rímskeho práva: V koho prospech? Napätie určite neprospieva súčasnej vláde. Komu teda?
Autor je predsedom poslaneckého klubu SNS v NR SR