Pri návrhu skupiny poslancov na začatie konania vo veci zákona o prerušení tehotenstva – na ÚS od 7. mája 2001 – ide o dve právne normy, t. j. o zákon o interrupciách a vyhlášku MZ. Podstata celého sporu sa zrejme skrýva v identifikácii slov ochrana života „pred narodením“ – a „od počatia“. Ako vy vnímate tento rozdiel a aký má dosah na vaše vnímanie ústavnosti zákona o interrupciách?
Podstata je v tom, že zákonodarca bez relevantného dôvodu ľudskému životu mladšiemu ako 12 týždňov a jeden deň prenatálneho veku odopiera akúkoľvek ochranu, pričom ústava aj o tomto živote hovorí ako o živote, ktorý má na ochranu nárok. Máte asi pravdu, že tento záver čiastočne, aj keï nie úplne, súvisí s mojím presvedčením, že pojem „pred narodením“ vymedzuje určité obdobie tak, že ho počíta od jeho konca, a pojem „od počatia“ vymedzuje to isté obdobie tak, že ho počíta od jeho začiatku. Ide teda o dve označenia toho istého obdobia, ktoré sa líšia práve a len v dôsledku odlišného referenčného bodu.
Nie je dôležité, ako tento rozdiel vnímali zákonodarcovia pri prijímaní ústavy? Podľa prepisu rokovania FZ sa zdá, že zakomponovali formuláciu „pred narodením“, lebo nechceli použiť/nevedeli sa zhodnúť na formulácii „od počatia...
Po prvé, prepis rokovania FZ k článku Listiny má pre výklad článku, ktorý sa nachádza v inom dokumente a ktorý prijímal iný orgán, zanedbateľný význam. Po druhé, na prepis sa odvoláva aj navrhovateľ, ktorý v ňom nachádza presný opak. Po tretie, vykladať normu tak, že budeme hádať, čo asi malo tých neviem koľko poslancov na mysli, je nepoužiteľná technika. Takže nie, nie je dôležité, čo poslanci nechceli použiť, ale je dôležité to, čo použili. Použili znenie, z ktorého vyplýva, že človek má právo na ochranu svojho života ešte predtým, ako sa narodí.
Z viacerých vyjadrení ústavných právnikov vyplýva, akoby zrušenie vyhlášky bolo jednoznačné – prečo?
Vyhláška upravuje niektoré veci spôsobom, ktorým sa dostáva za medze zákona, pričom podľa ústavy musí byť jej obsah v medziach zákona. Nesúlad napokon vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd priznalo aj ministerstvo zdravotníctva.
Aj slovenské právo pozná výnimky, kedy nie je v rozpore s ústavou a zákonmi odňatie života – krajná núdza a podobne – ako vnímate tento argument v tomto spore?
Ako irelevantný. Zákonodarca nemôže základné práva a slobody upraviť tak, že popiera ich podstatu a zmysel a že zasahuje do tzv. contenu essentiel, čiže jadrového obsahu príslušného práva. Okrem toho, analógia medzi podmienkami pre zbavenie života narodeného a podmienkami pre ukončenie života nenarodeného zbavuje zástancov súčasnej úpravy akejkoľvek argumentácie v prospech interrupcií na žiadosť, takže ju príliš neodporúčam.
Je podľa vás súčasný právny stav vyvážený? Ide o dve ústavné práva – právo na život a právo ženy slobodne rozhodnúť o pokračovaní vývoja tehotenstva? A sú tieto dve práva porovnateľné?
Medzi právom na život človeka mladšieho ako 12 týždňov prenatálneho veku a právom na súkromie tehotnej ženy neexistuje momentálne žiadna rovnováha: to druhé právo má podľa zákona absolútnu a nepodmienenú prednosť pred tým prvým. Podľa niektorej judikatúry sú všetky základné práva prima facie rovnocenné, podľa inej existuje aj medzi právami istá hierarchia. Prikláňam sa k druhému názoru, ale je to príliš komplikovaná vec na tri riadky do novín.
Ako vnímate skutočnosť, že pre jednotlivé obdobia sú v súčasnom zákone stanovené rozličné priority – do 12. týždňa uprednostňuje rozhodnutie ženy, od 12. týždňa je možná interrupcia zo zdravotných alebo genetických dôvodov...
Ako dôkaz regulačnej svojvôle zákonodarcu, ktorý sa opiera o svojím spôsobom úradnícke východiská, nie východiská vedecké alebo majúce akúkoľvek inú racionálnu bázu. Vo vzťahu k právu na život zatiaľ nenarodeného človeka nemá delenie na trimestre žiadne reálne opodstatnenie.
Čo by bolo výsledkom, ak by ÚS vyhovel podaniu poslancov – zákaz interrupcií univerzálne, alebo iba v niektorých prípadoch?
Ja by som návrhu vyhovel len v časti, nie úplne, ale určite áno vo vzťahu k § 4, čiže vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, ktorých jedinou podmienkou je žiadosť a absencia zdravotnej kontraindikácie na strane ženy. Tie by sa publikáciou nálezu nemohli vykonávať až do doby, než by parlament nerozhodol o inej ich úprave. Nič viac, nič menej.
Aké sú reálne možnosti, ako môže rozhodnúť ÚS a čo by jednotlivé varianty znamenali?
Podľa mňa sú dve možnosti, o ktorých má zmysel hovoriť: § 4 je alebo nie je v súlade s čl. 15. Zvyšok sú technikálie nezasahujúce podstatu.
Ústavný súd už viackrát rozhodoval s prihliadnutím aj na iné ako ústavné argumenty. Očakávate to aj v tomto prípade – napríklad s argumentáciou, že počet interrupcií výrazne klesá?
Bez meta-právnej reflexie niektorých základných hodnôt – akými sú život, dôstojnosť, sloboda a zodpovednosť – sa dobrý nález v takejto veci napísať nedá, ale ťažisko by malo spočívať v porovnaní znenia a účelu príslušného paragrafu zákona so znením a účelom príslušného článku ústavy. Dúfam, že argument, že počet umelých ukončení tehotenstva klesá, sa v rozhodnutí neobjaví, nech už bude akékoľvek, pretože by to ublížilo kvalite a autorite nálezu. S predmetom konania Ústavného súdu vonkoncom nesúvisí a v kontexte ústavnej adjudikácie je jednoducho scestný. Pre vec, o ktorej Ústavný súd rozhoduje, má rovnaký význam ako „opačný“ argument, že vykazujeme čoraz horšie demografické ukazovatele. Navyše, je to taký istý argument, ako znížiť novinárom úroveň práva na slobodu prejavu, lebo v nejakom rebríčku slobody médií sme tento rok tretí na svete. A hlavne, ústava nehovorí, že prenatálny ľudský život stráca nárok na ochranu, ak klesne počet dotknutých obetí.
Ako sa staviate k zámerom návrhu zmluvy s Vatikánom o výhrade vo svedomí – ktorá zasahuje aj do vykonávania interrupcií, asistovanej reprodukcie, podávania antikoncepcie? Aký by bol výsledný legislatívny stav, ak by bola takáto zmluva prijatá – mala by prednosť pred zákonom o interrupciách, aj pred ústavou? Nebránila by ženám v ich práve na vykonanie interrupcie?
Netuším, v akej to je momentálne fáze ani podobe takže sa vzdávam možnosti k tomu čokoľvek povedať. Úprimne ïakujem za príležitosť vyjadriť sa k tomu ostatnému.