Strana maďarskej koalície a Kresťanskodemokratické hnutie sa v otázke samostatnosti Kosova odlišujú priam diametrálne. Prečo je tomu tak a ako odhadujú budúcnosť tohto onedlho samostatného štátu, hovoríme s podpredsedom SMK Józsefom Berényim a bývalým predsedom KDH Jánom Čarnogurským.
V čom sú si podobné situácie kosovských Albáncov a Maďarov na Slovensku a v čom sa odlišujú?
Ján Čarnogurský: Podobné sú si v tom, že obe národnostné skupiny by chceli zmenu svojho súčasného postavenia. Odlišné sú v tom, že Albánci obývajú v Kosove súvislé územia, majú vysokú početnú prevahu nad Srbmi a boli schopní vstúpiť do vojny so Srbmi o zmenu svojho postavenia. Mám na mysli povstanie vedené Kosovskou oslobodzovacou armádou v lete 1998.
József Berényi: Situáciu kosovských Albáncov a Maďarov na Slovensku nie je takmer vôbec možné porovnať. Odlišnosti sú oveľa väčšie ako podobnosti. Kosovskí Albánci žijú koncentrovane na jednom území Kosova, kým Maďari na Slovensku žijú pozdĺž slovensko-maďarskej hranice väčšinou na zmiešaných územiach. Kosovských Albáncov a Srbov rozdeľuje náboženstvo, Slovákov a Maďarov nie. Slovensko-maďarské spory sa nikdy nevyhrotili do otvoreného vojenského konfliktu ako to bolo v prípade kosovskej vojny v rokoch 1996 a 1999. Zároveň Slovensko je súčasťou EÚ a NATO, kým Srbsko nie.
Ako sa podľa vás bude vyvíjať situácia v Kosove -- považujete za pravdepodobné, že Kosovo nevyhlási samostatnosť?
Berényi: Nie, myslím si, že nový kosovský parlament vyhlási samostatnosť v prvom štvrťroku 2008.
Čarnogurský: Zatiaľ všetky správy z Kosova naznačujú, že Kosovo vyhlási svoju samostatnosť.
Vylučujete ozbrojený konflikt v Kosove?
Čarnogurský: Nevylučujem.
Berényi: Bohužiaľ, balkánsky región vždy bol, a aj v súčasnosti je výbušným územím. Zatiaľ však obidve strany, aj Srbi, aj kosovskí Albánci tvrdia, že neplánujú vojenskú odpoveď na kroky druhej strany, aj keby s nimi nesúhlasili.
Je potenciálnym riešením rozdelenie Kosova na albánsku a srbskú časť?
Berényi: Nedá sa to vylúčiť. Ale rád by som bol veľmi opatrný, čo sa týka budúcich možných riešení, nakoľko vyjadrenia slovenských politikov už boli a aj môžu byť v budúcnosti zneužité jednou či druhou stranou konfliktu.
Čarnogurský: K takémuto riešeniu pravdepodobne dôjde skôr alebo neskôr de facto a možno na základe drobnej partizánskej vojny Srbov a Albáncov.
Kosovo ako pravdepodobne samostatný štát bude mať množstvo problémov -- zahraničnopolitické (EÚ, OSN...), ekonomické, bezpečnostné (mafia, obchod s drogami, polícia a ozbrojené parajednotky...), politické -- politický systém, politické strany, politické programy... Je podľa vás kosovská spoločnosť a politická elita na ich riešenie pripravená?
Čarnogurský: Zdá sa, že je pripravená, ale nie európskym smerom. To znamená, že mafia a obchod s drogami bude pokračovať, ľudské práva srbskej menšiny sa nebudú dodržiavať.
Berényi: Pravdepodobne nie, a práve z toho dôvodu sa Európska únia ešte v decembri minulého roku rozhodla poslať do Kosova veľkú civilnú misiu, ktorej súčasťou budú policajti, sudcovia, právnici, colníci, atď. Európsku úniu to bude stáť 165 milión eur ročne. Zároveň v Kosove bude naďalej pokračovať medzinárodná prítomnosť vojenských síl. Vďaka medzinárodnej civilnej a vojenskej prítomnosti v Kosove už dnes sa dá konštatovať, že prípadné vyhlásenie nezávislosti kosovským parlamentom v reáli bude len kontrolovanou a obmedzenou nezávislosťou kosovských Albáncov zo strany EÚ a OSN.
Môže mať osamostatnenie Kosova dominový dosah na Balkán a iné štáty (Severné Írsko, Škótsko, Gruzínsko -- južné Osetsko, Abcházsko, Baskicko...)?
Berényi: Samozrejme, je logické, že aj obmedzená a kontrolovaná nezávislosť Kosova môže skôr posilniť ako obmedziť separatistické snahy v týchto oblastiach. Treba však zdôrazniť, že ani v jednom prípade separatizmu na svete sa ani USA, ani väčšina členských krajín EÚ a čiastočne ani OSN nepostavili na stranu separatistov, iba v prípade Kosova, a to na základe veľmi zlej, neúspešnej a agresívnej srbskej politiky v 90. rokoch nielen proti kosovským Albáncom, ale aj proti Slovincom, Chorvátom a Bosencom.
Čarnogurský: Je to veľmi pravdepodobné, pretože o príklad Kosova obohatia svoju argumentáciu všetky tieto územia, ktoré už doteraz sú viac alebo menej samostatné. Príkladom Kosova budú chcieť svoju faktickú samostatnosť legitimizovať.
Môže byť Kosovo argumentom pre Putina na odčlenenie južného Osetska?
Čarnogurský: Áno.
Berényi: Vladimir Putin naraz presadzuje územnú celistvosť Ruska na základe Charty OSN, na druhej strane však otvorene podporuje separatistov v Južnom Osetsku, ale aj ruských separatistov v Podnestersku -- Moldavsku. Ruská federácia v medzinárodných otázkach argumentuje vždy na základe svojich záujmov, argument sa vždy nájde ... .
Je možné vytvorenie veľkého Albánska?
Berényi: Nepredpokladám. Kým otvorená a kontrolovaná nezávislosť Kosova má v súčasnosti silnú medzinárodnú podporu, vytvorenie veľkého Albánska nemá. Aj teraz vidíme, že kosovskí Albánci dbajú na to, čo im hovorí "Západ". Žiadali od nich nevyhlásiť nezávislosť pred prezidentskými voľbami v Srbsku a vyhoveli im. Z toho usudzujem, že sa do vytvorenia veľkého Albánska skôr nepustia.
Čarnogurský: Áno, pretože albánske obyvateľstvo potom bude zaujímať súvislý priestor v Albánsku, Kosove a Macedónsku. Spočiatku to bude iba de facto veľké Albánsko a až neskôr pri nejakom ďalšom medzinárodnom konflikte sa takéto veľké Albánsko môže vytvoriť aj de iure.
EÚ nemá jednotný názor na to, ako by mala byť situácia v Kosove vyriešená -- nie je to argument, ktorý spochybňuje aj niektoré piliere Lisabonskej zmluvy (spoločný minister zahraničia, jednotná zahraničná politika...)?
Čarnogurský: Nemusel by spochybňovať, keby sa EÚ nesnažila vnútiť Kosovu, čiže ako Albáncom, ako aj Srbom, nejaký model usporiadania, ktorý oni nechcú, a ktorý EÚ nemá silu dlhodobo Kosovu vnucovať.
Berényi: Čiastočne áno, ale je množstvo iných zahraničnopolitických tém, v ktorých existuje jednota členských krajín EÚ, napr. vzhľadom na celú Afriku postupuje spoločne. Aspoň odkedy to ja sledujem, podrobnejšie od nášho vstupu do EÚ, od roku 2004.
Považujete za reálne, aby Srbsko vymenilo nezávislosť Kosova za vstupenku do EÚ?
Berényi: Na základe hodnotenia súčasných vyhlásení celej srbskej politickej elity, takáto výmena je momentálne nereálna. Inak som zástancom myšlienky, že každá kandidátska krajina musí spĺňať kodanské kritériá na vstup do EÚ, bez ohľadu na to, či zápasí s iným vážnym problémom, ako je napr. Kosovo. Aj my sme sa natrápili so splnením všetkých kritérií, aj naši susedia a momentálne aj Chorvátsko. Vstupný proces do EÚ má svoju logiku, ktorú netreba ani búrať, ani vymeniť za riešenie jednej aktuálnej témy, aj keď ide o veľmi významnú medzinárodnopolitickú skutočnosť.
Čarnogurský: Podľa toho, čo zaznieva zo Srbska, nemalo by to byť reálne. Územie štátu a národa sa nevymieňa za nič na svete.
Ako hodnotíte stanoviská slovenského MZV a predsedu vlády? Nie sme priveľmi prosrbskí a proruskí?
Čarnogurský: Nie. Slovenská pozícia je reálnejšia ako pozícia viacerých štátov EÚ.
Berényi: Vôbec celá debata i formulácia rôznych stanovísk prebieha tak vehementne, ako keby sme disponovali vojenskou, politickou i ekonomickou silou minimálne na úrovni Talianska. Nielen slovenský minister zahraničia a predseda vlády, ale celé parlamentné spektrum okrem nás vystupuje v tejto téme jednoznačne prosrbsky, čo by nebol až taký problém, ale aj prorusky, čo však považujem už za zádrh. Predsa sme členmi EÚ a NATO.
Považujete našu "ostražitosť" -- podobne ako v prípade Rumunska či Španielska -- za vyvolanú skôr domácimi podmienkami ako chápaním problematiky z globálneho hľadiska?
Berényi: Aj, aj, ale na túto otázku by mali odpovedať skôr tí, ktorí majú prosrbský a proruský postoj.
Čarnogurský: Globálne hľadisko -- hrozba domino efektu v Európe a tradičná solidarita Slovákov a Srbov, ktorá sa tiahne najmenej 200 rokmi v dejinách -- vysoko prevažuje nad aktuálnymi domácimi podmienkami.
Môže mať vyhlásenie samostatnosti Kosova vplyv na slovenské politické pomery? Hlavne na vzťah väčšinovej spoločnosti a maďarskej menšiny?
Čarnogurský: Skôr nie.
Berényi: Už aj súčasná predimenzovaná politická, ale aj spoločenská diskusia pokiaľ ide o Kosovo ovplyvňuje vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi, veď názory a pocity nedôvery Slovákov voči Maďarom sú dookola opakované. Osemročné spoločné vládnutie ukázalo, že existujú formy spolupráce, ktoré obohacujú aj väčšinu, aj menšinu v tomto štáte. Kosovský problém pomáha všetkým, ktorí chcú vytvoriť na Slovensku dojem, že táto spolupráca bola len jednorazová, výnimočná a chybná.
SMK je jedinou slovenskou parlamentnou stranou, ktorá podporuje nezávislosť Kosova -- čím to odôvodňujete?
Berényi: Táto otázka nie je položená celkom presne. SMK sa nevyjadrila na začiatku minulého roka za podporu nezávislosti Kosova, ale za podporu plánu Marttiho Ahtisaariho, splnomocnenca OSN pre Kosovo. On presadzoval obmedzenú a kontrolovanú nezávislosť Kosova, pravda, mimo územia Srbska. Naše stanovisko, pokiaľ ide o budúci status Kosova, nespočíva na bezpodmienečnej podpore kosovskej nezávislosti, ale bolo vytvorené na základe hodnotenia, kto má momentálne dostatočnú silu, aby vedel zabezpečiť mier aj po prijatom rozhodnutí. Podľa nás USA a zhruba 22 členských štátov EÚ je momentálne väčším garantom udržateľného mieru v tomto regióne ako tandem Srbsko a Ruská federácia. Ďalej by som ešte dodal, že tandem USA -- EÚ je garantom aj toho, že balkánsky vývoj bude demokratický a nebude prevládať spôsob riadenia štátu podľa Vladimira Putina. Mimochodom priamym dôkazom toho, že nepresadzujeme silou-mocou nezávislosť Kosova, ale podporujeme riešenia z dielne USA a EÚ, je aj to, že keď sme na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy koncom roka 2006 hlasovali o podpore nezávislosti Kosova na základe návrhu britského liberála Lorda Russela Johnstona, ako zástupca SMK som hlasoval proti. Rada Európy vtedy totiž nemala žiadny mandát pokiaľ ide o určenie statusu Kosova, avšak jedno unáhlené vyhlásenie by bolo mohlo narušiť procesy v OSN, EÚ, ale aj v samotnom Srbsku, a to sme nechceli.
Čarnogurský: Maďarský národ, ku ktorému sa SMK hlási, nepociťuje žiadnu solidaritu so srbským národom, skôr opačne. Pre SMK je preto pohodlnejšie zaradiť sa do väčšinového prúdu EÚ, prípadne si od toho sľubovať aj pomocné body v iných otázkach.
Považujete možnosť vyhlásenia autonómie na južnom Slovensku za reálnu? Čo hovorí v prospech tohto projektu a čo je proti nemu? Ako si SMK interpretuje tento termín, aby nebol v rozpore s celistvosťou územia SR?
Berényi: SMK nepresadzuje autonómiu na južnom Slovensku, preto nebudeme rôznymi analýzami a vyjadreniami pomáhať tým, ktorí nás silou-mocou tlačia do tejto témy. SMK však presadzovala tzv. "komárňanskú župu" v r. 2001 počas vytvárania súčasne existujúcich ôsmich krajských samospráv. Náš návrh sme vtedy presadzovali v slovenskom parlamente v zmysle duchu Ústavy SR. Boli sme neúspešní, takmer sme vtedy vystúpili z vlády, ale nikdy sme za posledných 18 rokov neohrozili územnú celistvosť Slovenskej republiky. Možno to znie trápne, ale v parlamente som nedávno povedal, že pokiaľ to prispeje k upokojeniu situácie a nastolí dôveru medzi Slovákmi a Maďarmi, môžeme na začiatku každej parlamentnej schôdze prijať uznesenie o nemennosti slovensko-maďarských hraníc, a my poslanci SMK za to budeme neustále hlasovať.
Čarnogurský: V súčasnosti to nepovažujem za reálne, pretože maďarská spoločnosť, či na južnom Slovensku, alebo aj v spojenectve s Maďarskou republikou, nie je natoľko silná, aby si to mohla dovoliť urobiť jednostranne. Taktiež Európska únia by sa stavala proti jednostrannému vyhláseniu autonómie. Dohoda so Slovenskom o tejto otázke v súčasnosti neprichádza do úvahy.
V relácii Slovenského rozhlasu ste hovorili, že SMK zatiaľ nepresadzuje autonómiu -- je reálna niekedy v budúcnosti?
Berényi: Autonómia či inými slovami samospráva neexistuje len územná, ale napr. aj školská, kultúrna... Sčítanie ľudu v roku 2001 ukázalo, že Maďarov je o 50-tisíc menej ako pred 10 rokmi. Naše údaje hovoria, že tento trend pokračuje aj naďalej. Maďari sa asimilujú alebo odchádzajú. Máme veľké obavy, že v roku 2011 náš počet klesne pod 500-tisíc. V mojom poňatí to, či sú práva menšín štandardné alebo nadštandardné, by nemalo určovať porovnávanie týchto práv s podobnými menšinovými právami v štátoch, v ktorých menšiny dnes už skoro neexistujú, napr. Portugalsko, Francúzsko (nehovorím, samozrejme, o prisťahovalcoch), ale to, či si menšina za garantované práva vie zachovať svoju identitu. Keďže dnes je na Slovensku menej Maďarov ako včera, o nadštandardných právach hovoriť nemôžeme. Kultúrna a školská samospráva by však mohla napomáhať zachovávanie menšinovej identity.
Srbská vláda je voči kosovským Albáncom nesmierne ústretová -- ak nevyhlásia nezávislosť, ponúka im nadštandardné autonómne kompetencie. Je tento postoj niečím inšpiratívny aj pre slovenské politické strany?
Čarnogurský: Srbskej vláde nič iné nezostáva a stále je to ešte lepšie riešenie ako odtrhnutie Kosova. Na Slovensku je iná situácia. Koniec koncov v kultúre a školstve Maďari na Slovensku de facto autonómiu majú, lebo nepoznám jedinú maďarskú školu, ktorá by mala napríklad slovenského riaditeľa. Tak je to správne.
Berényi: Všetky európske riešenia sú pre nás inšpiratívne, s tým, že si uvedomujeme, že ani jeden pozitívny prípad sa nedá automaticky premietnuť na slovenské pomery.
Svojho času ste hovorili o samostatnej hviezdičke Slovenska v EÚ -- nebolo by toto vhodným riešením aj pre kosovsko-srbské vzťahy? Akási štátna zmluva a osamostatnenie Kosova až po vstupe Srbska do EÚ?
Čarnogurský: To by nebol model pre Kosovo. Kosovo je prinajmenšom sporným územím medzi Albáncami a Srbmi, a preto Srbi nemôžu súhlasiť s osamostatnením Kosova ani po vstupe Srbska do EÚ.
Berényi: Pravdepodobne už je neskoro na takéto predstavy. Ale vôbec, je úžasné, akým spôsobom slovenská politika prichádza s rôznymi riešeniami pokiaľ ide o kosovsko-srbské vzťahy bez toho, aby sme mali aspoň minimálne šance a vojenskú, politickú a ekonomickú silu na to, že svoje návrhy môžeme aj uplatniť. Najväčšou chybou aj parlamentného vyhlásenia z marca 2007, v ktorom sme určili, že budúcnosť Kosova musí vychádzať z požiadaviek Srbska, je v tom, že sme naznačili Srbom, ale aj Rusom cestu, ktorú im my sami nevieme zabezpečiť ani v rámci EÚ, ani v rámci NATO. Našimi tvrdými vyhláseniami sme vytvorili umelý dojem pre Srbov, že sa môžu vyhnúť tomu, čo je asi nevyhnutné. Ovplyvnili sme ich v tom, aby ich stanovisko bolo čo najtvrdšie, a tým pádom aj ich porážka môže byť tá najtvrdšia. Oni dôverovali priateľskej členskej krajine EÚ a NATO, my sme im zase poskytli politický "úver" bez akýchkoľvek garancií. Malo by to byť veľké ponaučenie do budúcnosti.
Do Kosova išli naše jednotky s rozšírenými kompetenciami -- môže to mať dosah na ich bezpečnosť?
Čarnogurský: Vojenská jednotka musí byť schopná čeliť nebezpečenstvu. Preto je vojenskou jednotkou. Naši vojaci plnia v Kosove veľmi dôstojnú úlohu, keď ochraňujú tamojšie srbské enklávy a srbské posvätné miesta, napr. pomník kosovskej bitky. Slovenskí vojaci v Kosove predstavujú slovenský podiel na vytváraní medzinárodnej bezpečnosti.
Berényi: Skôr nie. Na ich bezpečnosť má väčší dosah to, či bude jednotný postup členských krajín EÚ a USA a skoré riešenie statusu Kosova.