Nemyslíte si, že po tom všetkom, čo sa už povedalo o dôchodkovej reforme, po rokovaniach vlády s DSS-kami je možno aj čas vrátiť sa na začiatok a skúsiť podobný projekt, ako bol napríklad pri schvaľovaní Zákonníka práce -- rozsiahla, dôkladná aj vecná diskusia, keď sa vyčistili možno aj extrémne pohľady a došlo ku ako-tak prijateľnému kompromisu?
Myslím si, že je to rozumný návrh a po opadnutí emócií, ktoré nevyhnutne ten nový návrh sprevádzali, je pravdepodobne rozumné vrátiť sa ku koreňom problému, oprostiť sa od všetkých politických a spolitizovaných pohľadov, čo nám dovolí nájsť kompromisné a konsenzuálne riešenie. Pokiaľ všetci hovoria, že im ide o blaho sporiteľov, tak sa vrátiť k tomu, čo to blaho zväčší alebo poistí.
Zdá sa, že kritické body súčasných rozhovorov sú dva -- jedným je dobrovoľnosť 2. piliera a druhým pomer vkladov do jednotlivých pilierov. Aký je váš názor na dobrovoľnosť 2. piliera?
V penzijnej reforme sú dôležité iné otázky -- prvá, ako máte garantované zhodnotenie vašej penzijných úspor. Požiadavka ministra Počiatka je teda opodstatnená, lebo musíte použiť pragmatickú úvahu -- pokiaľ by DSS-ky mali vo svojom portfóliu štátne dlhopisy na desaťročnú splatnosť s tým, že by zhodnocovanie dosahovalo po dohode s vládou a NBS diskontnú sadzbu plus jedno percento, čo by v našich podmienkach predstavovalo 5,5 percenta, potom nie je problém garantovať zhodnotenie na úrovni inflácie. Pokiaľ niekto hovorí, že nie je schopný dodržať zhodnotenie na úrovni inflácie, potom súhlasím s ministrom Počiatkom, že nie je schopný zabezpečiť ani akékoľvek zhodnotenie vašich istín do budúcnosti. Preto sú podľa mňa kľúčové otázky -- problém zhodnotenia vašich úspor a problém garantovania, že tieto úspory, ktoré tam vkladáte, vám o 30 rokov reálne budú k dispozícii.
Postoje HZDS a SNS naznačujú, že by bolo možné tento postup presadiť. Premiér však niektorými svojimi vyjadreniami zašiel priďaleko a ťažko sa mu bude vracať.
Pre politikov platí, že majú skôr operačnú ako dlhodobú pamäť, takže po určitej dobe si nepamätajú, čo povedali a to im vytvára priestor, aby sa vrátili ku kompromisu. Nemyslím si, že by si ďalšie strany uvedomili nejaké riziká návrhov, ale skôr sú vedené snahou dosiahnuť konsenzuálne a všeobecne prijateľné riešenia. Dôvod je pragmatický -- penzijná reforma sa netýka 1,5 milióna sporiteľov, ale 5,5 milióna obyvateľov Slovenska a je nutné nájsť kompromisné riešenie prijateľné pre všetky zúčastnené strany.
Zdá sa, že kritické body súčasných rozhovorov sú dva -- jedným je dobrovoľnosť 2. piliera a druhým pomer vkladov do jednotlivých pilierov. Aký je váš názor na dobrovoľnosť 2. piliera?
Táto otázka je irelevantná, lebo nikto sa vás nepýtal, či je dobrovoľný 1. pilier alebo nie. Celý systém navrhovaný Kaníkovou reformou trvalo zachováva 1. pilier, čiže vôbec nie je pravda, že tento pilier odumrie. Po tretie, celá reforma je navrhnutá ako trojpilierový systém a váš budúci dôchodok sa neskladá z dôchodku z 2. piliera, ale je sumár dôchodkov z úspor vo všetkých troch pilieroch. A keďže všetci musia byť povinní, tak otázka druhého piliera by mohla byť ponechaná na dobrovoľnosti. V tomto kontexte prvý povinný, druhý a tretí dobrovoľný. Reforma je koncipovaná tak, že ak by došlo ku kolapsu 2. piliera, tak máte zaručený aspoň dôchodok vaše fyzické prežitie, preto tam zostala platba do 1. piliera. Druhý pilier vám má zabezpečiť väčší príjem ako doterajšie dôchodky pri rozumnom investovaní, tretím pilierom, ak na to máte, môžete navýšiť hodnotu svojho budúceho dôchodku ďalším pripoistením. Trojpilierový systém je vo väčšine krajín, ale z hľadiska tretieho piliera existuje pomerne rozsiahly blok daňových bonusov. Predtým bol daňový bonus 24 tisíc, dnes je 12 tisíc a tento pretrval, hoci boli snahy o jeho zrušenie v záujme čistoty daňovej reformy. V treťom pilieri ide rovnako ako v druhom o dlhé peniaze a o kapitálové zhodnotenie, rozdiel je len v tom, že tretí pilier je dobrovoľný a druhý je povinný. V penzijnej reforme sú dôležité iné otázky -- prvá, ako máte garantované zhodnotenie vašej penzijných úspor. Požiadavka ministra Počiatka je teda opodstatnená, lebo musíte použiť pragmatickú úvahu -- pokiaľ by DSSky mali vo svojom portfóliu štátne dlhopisy na desaťročnú splatnosť s tým, že by zhodnocovanie dosahovalo po dohode s vládou a NBS diskontnú sadzbu plus jedno percento, čo by v našich podmienkach predstavovalo 5,5 percenta, potom nie je problém garantovať zhodnotenie na úrovni inflácie. Pokiaľ niekto hovorí, že nie je schopný dodržať zhodnotenie na úrovni inflácie, potom súhlasím s ministrom počiatkom, že nie je schopný zabezpečiť ani akékoľvek zhodnotenie vašich istín do budúcnosti. Pravdepodobne ten boom vysokého zhodnotenia, ktorý bol typický na kapitálových trhoch v 70. a 80. rokoch, sa už minimálne ďalších 20 rokov opakovať nebude., preto sú podľa mňa kľúčové otázky -- problém zhodnotenia vašich úspor a problém garantovania, že tieto úspory, ktoré tam vkladáte, vám o 30 rokov reálne budú k dispozícii.
Riešením by teda podľa vás bolo vytvorenie akéhosi štvrtého, garantovaného fondu v DSS-kách?
Je možné aj takéto riešenie, ale s tým garantovaným fondom sa to zbytočne komplikuje. Stačili by tri fondy, ale zmenil by sa pohľad na portfólio týchto fondov a trebárs v tomto prípade by bolo omnoho rozumnejšie pri tomto garantovanom fonde zvýšiť portfólio štátnych cenných papierov domácej proveniencie na úroveň 80 percent, a keďže by išlo o štátne cenné peniaze trebárs s desaťročnou splatnosťou, môžete získať finančné prostriedky, ktorými naozaj z dlhých peňazí financujete rozvoj tejto spoločnosti. Je tam jeden zádrh, že metodika ESO 95 nedovolí priame bezprostredné transfery peňazí z dlhopisov získaných týmto spôsobom do finančného hospodárenie verejného sektora.
Čo z hľadiska dôchodkov znamená dočasné zníženie vkladov do II. piliera -- môže sa tvrdiť, že dôchodca tým nič nestratí, lebo o čo príde v II. pilieri, o to sa mu zvýši dôchodok v I. pilieri?
Áno, je to korektné uvažovanie, len treba povedať aj druhú stránku toho problému -- všetci sa vzrušujú nad zmenou pomeru z 9 na 6 percent, ale vôbec neuvažujú o tom, že pri zlom investovaní môžete prísť o polovičku vášho vkladu a vašej istiny, ktorú ste do toho vložili.
Guvernér NBS to však spochybnil.
Pozor, napriek päťstupňovému garantovaniu sú tam veľké diery, ktoré dovoľujú vysokú manévrovateľnosť pre DSS a okrem toho v prípade sporu musíte súdne dokázať, že DSS v zlom úmysle zle investovala. Pokiaľ to nedokážete, tak sa to vníma ako hospodárska strata, ktorej riziko nesie sporiteľ.
Hovoríte o rizikovosti druhého piliera, ale nie je rizikový aj prvý pilier?
Pretože, bohužiaľ, politici do toho zasahujú nekompetentne a voluntaristicky a podľa okamžitých potrieb sa snažia usmerňovať finančné toky do prvého piliera. Keď minister Kaník spúšťal reformu v roku 2004, veľmi dobre vedel a bol na to upozorňovaný, že v budúcich 20 rokoch bude potrebovať jeden bilión slovenských korún na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne z dôvodu odklonenia finančných tokov. Vtedy sa vyjadril, že to nie je jeho problém a nech to riešia iní.
Niečo podobné dnes hovorí ministerka Tomanová.
Problémom je, že reálne nemôžete siahnuť na priznané a už vyplácané dôchodky. Ďalším limitom je, že najbližších desať rokov už nikto nenasporí tak, aby mal dostatočný príjem z druhého piliera, a to sa bude týkať asi 700-tisíc ďalších novodôchodcov. Samozrejme, môžete vyhlásiť, že neskôr sa budú novopriznané dôchodky redukovať o 10 -- 40 percent, aby ste vykryli deficit SP, ale som zvedavý, ktorá politická garnitúra si dovolí toto povedať 700-tisíc budúcim voličom. Aj keby ste doprivatizovali všetko vrátane budovy parlamentu, nezískate viac ako 250 miliárd a tých zvyšných 750 miliárd musíte odniekiaľ mať. V tomto slova zmysle zostáva jediná vec -- v prípade hospodárskej konjunktúry vytvoriť finančné rezervy, z ktorých budete vykrývať deficit SP a zároveň budete postupne ich aktívnym operovaním na finančných trhoch vytvárať rezervu, z ktorej bude priebežný deficit hradený nie krátkodobo, ako máme rezervy z privatizácie, ale dlhodobo, po obdobie budúcich 20 rokov.
Nie je teda snaha likvidovať či minimalizovať druhý pilier nie veľmi predvídavá?
Česi veľmi dlho váhali nad penzijnou reformou, Topolánkova vláda nechala robiť kvantum modelových scenárov a záver pravicovej Topolánkovej vlády je, že si česká republika nemôže dovoliť väčší podiel ako 4-percentný odvod do 2. piliera.
Považujete potom za logické, aby sa postupne ten odvod do druhého piliera zvyšoval?
Podľa vývoja udalostí a situácie to neskôr v budúcnosti je možné, ale aj Nemecko v tomto čase odhadlo, že je maximálne prípustný len 3-percentný tok do druhého piliera. Pochybujem, že by Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré by si ekonomicky mohli dovoliť z voleja pomer 9: 9 alebo 9-percentný odtok do 2. piliera. Stále hovorím o niečom, čo nepochopila drvivá väčšina diskutujúcich -- hovoríme o dlhom 35-ročnom období, v ktorom budete musieť zhodnocovať kapitálové úspory. Na to, aby ste si reálne našetrili väčší dôchodok, musíte mať niekoľko predpokladov po dobu 20-35 rokov: Váš príjem musí byť minimálne 28-30 tisíc mesačne po 35 rokov, náklady na správu vášho penzijného účtu nesmú prekročiť hodnotu 0,01 percenta prostriedkov vložených v jednom fiškálnom roku, musíte dosiahnuť ročné zhodnotenie aspoň na úrovni 4,5-5,5 percenta počas 35 rokov, ináč vzhľadom na oscilačný vývoj inflácie a ostatných skutočností v najlepšom prípade dostanete istinu, ktorá zodpovedá sume vloženej vami do systému, teda hodnote dôchodku priznávanej v dnešnom systéme. A po štvrté musíte počítať s tým, že po dobu 35 rokov budete chorý maximálne úhrnne tri roky. Okrem toho potrebujete, aby vaše ročné reálne mzdy rástli aspoň o 2,5 percenta ročne po dobu 35 rokov. Toto veľmi dobre vedeli tí, ktoré robili modelové výpočty pre budúce zhodnotenie úspor.
Momentálne sa vedie spor o prípadné zníženie vkladov poistencov do druhého piliera z 9 ma 6 percent. Pritom je podľa všetkého nepochybné, že v skutočnosti už teraz je pomer odvodov poistencov do 1. a 2.piliera -- z dôvodu presunu peňazí medzi jednotlivými fondmi Sociálnej poisťovne na výplatu dôchodkov -- oveľa nerovnovážnejší, dokonca v pomere 17 : 6. Považujete tento pomer za akceptovateľný? Nie je tento momentálny pomer 17: 6 dostatočne nevyvážený na to, aby sa ďalej nemenil?
V EÚ prebieha veľmi zásadná diskusia o novej finančnej architektúre európskeho rozpočtu, o novej architektúre menovej únie. Nový francúzsky prezident Sarkozy prichádza s tézou, ktorá znamená úplné prehodnotenie pohľadu na menovú úniu - podmienkou totiž už nebude len splnenie maastrichtských kritérií pred vstupom do EÚ, ale dlhodobá udržateľnosť maastrichtských kritérií a podmienok menovej únie minimálne po dobu 5 rokov po vstupe do menovej únie. Toto vám radikálne zužuje priestor pre národné vlády a zásadným spôsobom zvyšuje riziko a význam verejného sektora pre udržanie maastrichtských kritérií. Nevysvetľujem, prečo pán Sarkozy postupuje týmto spôsobom, nevysvetľujem, prečo v tejto fáze pani Merkelová s tým momentálne súhlasí, ale je to limit, ktorý sa s vysokou pravdepodobnosťou presadí a v takom prípade ani zmena pomeru 9 na 6, ani prípadný pomer 17 : 2 ani nič iného nebude riešiť ten problém, ktorý je pred vami, že v budúcich 15 rokoch budete ročne potrebovať pre sanovanie deficitu SP medzi 25-35 mld.
Kacírsky sa spýtam -- myslíte si, že potrebujeme vôbec vstúpiť do európskej menovej únie?
To je otázka, ktorú si kladú viacerí a musím povedať otvorene, že mnoho predstaviteľov potichu dúfa, že ten impulz, že nevstúpime, príde odinakiaľ, že budeme v tom nevinne, veď my sme urobili všetko pre to, aby sme vstúpili do menovej únie. Faktom však je, že menová únia má pre Slovensko hlavný prínos nie v tom, čo sa uvádza vo vystúpeniach guvernéra a iných ľudí, že budete cestovať bez kurzových rizík von, ale má jediný hlavný prínos -- v prípade rozsiahlych turbulencií na finančných trhoch, ku ktorým nevyhnutne dôjde, členstvo v menovej únii vytvára silové pole, ktoré ochráni Slovensko pred najničivejšími dopadni na finančných trhoch.
Tvrdíte, že si vyberáme medzi menším a väčším zlom?
Áno. V tomto prípade je rozumnejšie vstúpiť do menovej únie, pretože čas významných otrasov finančných trhov sa blíži. To, čo spôsobila hypotekárna kríza, neodznelo, ako si niektorí predstavujú, ale bude pokračovať a nadobúdať na intenzite. V tomto prípade je rozumnejšie byť v húfe silnejších krajín, ako byť malou osamelou loďkou na oceáne, kde sa okolo vás začínajú zdvíhať obrie vlny tsunami.
Viete odhadnúť, ako ďaleko je tá vlna?
Už počujete jej dunenie.