Ako vníma ĽS - HZDS päť bodov, ktorými podmieňoval Vladimír Mečiar v NR SR prijatie zákona o sociálnom poistení - ako axiómy, o ktorých sa nediskutuje, alebo do istej miery ako podnetné návrhy na vecnú diskusiu?
Halecký: ĽS - HZDS týmito piatimi bodmi chcela upresniť svoju predstavu o charaktere a rozsahu novely zákona o sociálnom poistení. O predložení dobrého návrhu svedčí aj to, že tieto návrhy si osvojili aj ostatné koaličné strany a návrh Ľudovej strany - HZDS bol neskôr už prezentovaný ako koaličný návrh. Na prvých troch bodoch je zhoda bez diskusie. V bode o štvrtom fonde, ktorý by mal byť garančným, sa názory zjavne približujú a v bode o novom prerozdelení odvodových percent pre 1. a 2. penzijný fond budú prebiehať rokovania. Tento bod bol aj tak prezentovaný ako „na zváženie“, teda spoločným koaličným snažením by mal byť vhodne a efektívne vypracovaný pred 2. čítaním v parlamente. Pokiaľ tento uzlový rozhodujúci bod budú ochotné riešiť všetky koaličné strany.
Ministerka Tomanová totiž de facto odmietla návrh o iba dočasnom znížení percentuálneho pomeru odvodov do 2. piliera, ktoré by sa mali postupne zvýšiť na 9,5 percenta. Ministerka ho považuje za neúnosný, lebo by znamenal výpadok až 70 miliárd SK. Viete si predstaviť, že by ste z tejto podmienky ustúpili?
ĽS-HZDS chce prispieť k riešeniu dlhodobého nedostatku financií v 1. pilieri dôchodkového systému. Veď prvoradým a hlavným dôvodom tejto novely zákona je práve proporcionálne vybilancovanie odvodov do 1., ale aj do 2. piliera. Spôsob, aké percentuálne prerozdelenie to bude, na akú dlhú dobu a hlavne, či sa ponechá možnosť túto otázku riešiť aj perspektívne do budúcnosti, myslím si, že bude riešiteľným problémom na koaličnej alebo exekutívnej úrovni.
Diskutujete v súčasnosti o podobe Tomanovej zákona a o tom, ako by mali zmeny v jej zákone vyzerať?
Výsledok našej parlamentnej iniciatívy a predložených požiadaviek svedčí o tom, že o prerokovávanej novele dôchodkového zákona dlhodobo diskutujeme vnútri strany, zúčastňujeme sa dlhšie prebiehajúcej verejnej a odbornej diskusii a sme prístupní na argumenty a návrhy zo strany koalície, ale aj opozície. Naše návrhy sa vo viacerých aspektoch približujú viacerým opozičným návrhom a požiadavkám.
Neuvažujete o stiahnutí zákona o sociálnom poistení a o odštartovaní skutočne vecnej diskusie aj s opozičnými stranami a ADSS o kompromisnom a z dlhodobého hľadiska stabilnom variante dôchodkového systému?
Rokovania s Asociáciou DSS sú nutné. Veď ony spravujú systém dôchodkového sporenia v 2. pilieri a garantujú jeho stabilnosť a úspešnosť. Prijať zákon, ktorý sa ich bude bytostne dotýkať a neprerokovať ho podrobne s nimi, nie je seriózne. Ideálne by bolo dospieť k zhodnému riešeniu aspoň uzlových, rozhodujúcich bodov aj s opozíciou, aby systém aj v budúcnosti, pri zmene vládnej zostavy, bol všeobecne akceptovaný, tolerovaný a dodržiavaný. Novela zákona je koaličná, preto jej stiahnutie prichádza do úvahy až v krajnom prípade, kedy by sme sa nevedeli dohodnúť na všeobecne koalične akceptovanom finálnom znení tejto novely zákona o sociálnom poistení.
Pripúšťate možnosť, že po zmene vládneho zoskupenia sa bude opäť meniť dôchodkový systém? Nie je lepším variantom dohoda na ústavnom zákone, po dôkladnej diskusii? Terajšia pokračujúca reforma dôchodkového systému sa dotýka všetkých obyvateľov, a to na veľmi dlhú dobu. Ideálne a vhodné by bolo, keby mala až ústavnú úroveň akceptácie. Prijatie ústavných dôchodkových zákonov však nepovažujem za nevyhnutné a vhodné, lebo celý dôchodkový systém je závislý nielen od hospodárskej a finančnej situácie u nás, ale má aj široké európske, ba aj celosvetové možnosti ovplyvňovania. Aj keď takéto zákonné normy by mali byť stabilné a „pravidlá hry by sa nemali meniť počas hry“, niekedy, ako ukazuje aj terajšia prax, je nevyhnutné urobiť určité korekcie. Samozrejme je dôležité, aby tieto zmeny nepoškodili sporiteľov v 2. pilieri, ale ani poistencov v 1. pilieri. Terajší aktuálni dôchodcovia prežili zlomové porevolučné obdobie po roku 1989 v strese, za hraničných osobných ekonomických a dôchodkových realít, preto musíme myslieť aj na nich a hlavne na ich spokojnosť v našich dôchodkových riešeniach.
Dôchodkový finančný systém má svoju vnútornú štruktúru príjmov a výdajov. Mal by si vystačiť sám, ale môžu sa zmeniť demografické, príjmové, inflačné a celkové finančné podmienky a výsledky a vtedy nemožno vylúčiť, že aj v budúcnosti príslušná vláda bude musieť urobiť niektoré korekcie na stabilizáciu, eventuálne na zefektívnenie dôchodkovej sústavy. Preto vládne, ani parlamentné zásahy nemožno vylúčiť ani v blízkej alebo vzdialenej
budúcnosti.
Podľa R. Fica sa v súčasnosti uvažuje len o zdobrovoľnení systému starobného dôchodkového sporenia a zvýšení garancií pre sporiteľov zo strany dôchodkových správcovských spoločností: „Budeme sa zaoberať len dobrovoľnosťou a garanciami, všetko ostatné necháme v súčasnej polohe,“ uviedol premiér na klube HN. Ako si vysvetliť tieto Ficove slová - že sa nebude meniť súčasný dôchodkový systém, alebo že sa nebude meniť Tomanovej novela? Ak sa nemá zmeniť súčasný systém, má zmysel prijatie Tomanovej zákona?
Jadrom korekcie dôchodkového systému terajšej vlády je úprava percent odvodov v prospech 1. piliera. Tak to bolo na začiatku a promotorom tohto cieľa bol Smer - SD, teraz od toho akosi ustupuje. Dobrovoľnosť v celom systéme presadila ĽS- HZDS, garancie akcentoval V. Mečiar svojím „štvrtým pilierom“, len zrazu niet nikoho, kto by držal v správnom tempe posilňovanie odvodových percent do 1. piliera. Pokiaľ sa to neurobí vo vnútornom, relatívne autonómnom systéme dôchodkového finančného obehu, musí sa počítať s presunom financií z vonkajších zdrojov - z hospodárskeho rastu. A o tom strategickom rozhodnutí by malo byť čosi povedané aj na koaličnej úrovni. Už sa to opakuje, že niekto na začiatku rozpracuje, sľúbi a boduje - a vo finále iný musí upravovať, bojovať, korigovať, ale potom tak trochu aj strácať príslušné body popularity.
Ako mienite vyriešiť dobrovoľnosť vstupu a výstupu z 2. piliera? Umožníte to poistencom iba na pol roka, alebo bude dobrovoľnosť trvalá, s možnosťou prechádzať medzi 1. a 2. pilierom aj neskôr?
Mne sa páči trvalá alebo prolongovaná dobrovoľnosť vstupu a výstupu z dôchodkových pilierov, ale chápem, že pre stabilitu, prehľadnosť a vypočítateľnosť dôchodkového systému je výhodnejší časovo limitovaný spôsob - v našom prípade na pol roka. Už je málo času na iné úvahy ako polročný limit dobrovoľného prechodu medzi oboma dôchodkovými piliermi.
Ako mienite garantovať vklady sporiteľov v DSS? Jeden spôsob navrhoval Peter Staněk v rozhovore pre HN... (Ide o garanciu úspor, 21.9.)
Mne osobne by stačili aj terajšie garancie. Ale je pravda, že garancií v tak veľkom finančnom objeme nie je nikdy dosť. Preto vláda, ktorá sa snaží zvyšovať bezpečnosť v súkromných penzijných fondoch, si zaslúži pozornosť a podporu. Preto požiadavka V. Mečiara o inštaláciu štvrtého (garančného) fondu si zaslúži potrebné uznanie a rozpracovanie . Jeden a pol milióna sporiteľov v 2. pilieri bude pokojnejšie spávať.
Obojstranne výhodné pre vládu aj pre DSS by napríklad bolo, pokiaľ by DSS-ky mali vo svojom portfóliu štátne dlhopisy s dlhodobou splatnosťou, so zámerom, aby zhodnocovanie po koordinácii s vládou a NBS dosahovalo s jednopercentnou bonifikáciou 5 alebo až 6 percent. Vtedy by garancie vlády, NBS a DSS boli najlepšie. Garancia by bola vyššia ako požadovaná minimálne inflačná úroveň.
Je však málo času, málo sa rokuje medzi zainteresovanými stranami, takže garancie asi zostanú na samotných DSS-kách, ktoré vklady spravujú, zhodnocujú a teda asi budú musieť aj garantovať vklady sporiteľom svojím garančným (štvrtým) fondom.
Verme, že tieto všetky neľahké úlohy sa stihnú do 2. čítania v parlamente.
Róbert Kotian, komentátor HN