Zlepšiť sa musí kultúra zamestnávania

Ministri práce členských krajín Európskej únie opäť raz rebelujú proti snahám Európskej komisie. Tentoraz ide o zmenu smernice o pracovnom čase. Komisia by totiž chcela stanoviť pre "členských" zamestnávateľov nové hranice, v ktorých by sa mali od budúceho roka pohybovať. Zdá sa jej, napríklad, že možnosť individuálne si predĺžiť pracovný čas na viac ako 48 hodín za týždeň sa začala zneužívať. Pôvodne si túto výnimku vydobyla iba Veľká Británia, postupne však jej praktiky prebrali viaceré členské krajiny, medzi nimi napríklad Slovensko, či Česko. Komisia by preto chcela dať odborom právo veta. Jednoducho, aby mohli takéto výnimky zablokovať. To sa však nepáči viacerým krajinám a slovenský zástupca, štátny tajomník slovenského ministerstva práce Miroslav Beblavý, to na tohtotýždňovom zasadnutí ministrov práce a zamestnanosti v Luxemburgu dal aj jasne najavo. Spolu s predstaviteľom Británie sa dohodol, že ak by na tomto bode únia trvala, prijatie zmeny smernice jednoducho zablokujú. Boja sa totiž, že by odbory toto svoje právo mohli zneužívali.
Európski komisári na čele s komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Stavrosom Dimasom chcú pre obyčajných zamestnancov iba dobre. Ibaže stále zabúdajú, že najmä v nových členských krajinách sa ekonomika ešte stále iba transformuje. A že kultúra, napríklad slovenských podnikateľov, najmä tých malých, je ešte stále veľmi pozadu za tzv. vyspelými krajinami. Zamestnanci v malých firmách v súkromných rukách totiž poväčšine nie sú organizovaní v žiadnych odboroch a neexistujú tam ani žiadne zamestnanecké rady. A najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou pracujú od "svitu do mrku" (veľmi často za minimálnu mzdu) bez rozdielu toho, či s individuálnou výnimkou súhlasia alebo nie. A ak by komisii tento návrh aj prešiel, pre takýchto zamestnancov by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nič nezmenilo. Iba by mali "čierne nadčasy". Takže najmä (ale nie len) v nových krajinách sa musí najskôr zmeniť kultúra rokovania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, v ktorej sa budú dodržiavať všetky predpisy a využívanie či zastrašovanie zamestnancov sa minimalizuje. Európska únia by sa preto v prvom rade mala zamyslieť nad tým, ako dosiahnuť tento cieľ. A keď sa jej to podarí, reštrikcie, aké pripravuje, nebudú už potrebné, jedine ako záložná poistka pre neprispôsobivých podnikateľov.