Hospodárstvo eurozóny zaznamenalo v uplynulom roku 2,7-% rast, čo znamená najrýchlejší rast od roku 2000 a značné prekročenie svojho dlhodobého priemeru. Rast zamestnanosti sa v roku 2006 zrýchlil na 1,5 %, čím sa vytvorili takmer dva milióny nových pracovných miest. Inflácia sa udržiavala okolo 2 %. Vyplýva to z výročnej správy o vývoji v eurozóne, ktorú dnes v Bruseli zverejnil komisár pre finančné a menové otázky Joaquín Almunia.
Tieto úspechy podľa komisára posilňujú pozíciu Európskej menovej únie (EMÚ) pred výzvami, ktoré na ňu čakajú, vrátane zvýšenia rastového potenciálu, posilnenia prispôsobovania sa ekonomickým šokom, či zaistenia úspešného rozširovania eurozóny. Almunia však vyzýva krajiny eurozóny, aby využili túto priaznivú situáciu.
"Treba kuť železo za horúca na zabezpečenie väčšej konsolidácie verejných financií a prijímanie reforiem, ktoré povedú k zvýšeniu rastového potenciálu eurozóny," zdôraznil komisár.
Výrazný minuloročný rast spolu s konsolidačným úsilím členských krajín, najmä tých s nadmerným deficitom, viedli k väčšiemu poklesu rozpočtového deficitu eurozóny, než sa čakalo. Priemerný deficit tak v roku 2006 predstavoval 1,6 % HDP v porovnaní s 2,5 % HDP v roku 2005.
Čoraz viac sa ukazuje, že reformy členov eurozóny prinášajú ovocie. Najnovší rast sa výrazne prejavil na zamestnanosti. V decembri 2006 poklesla miera nezamestnanosti na 7,5 %, čo je najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Napriek tomu sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy na zvýšenie rastového potenciálu eurozóny a zaistenie hladkého fungovania EMÚ. Zvyšovanie rastového potenciálu je dôležité vzhľadom na starnutie populácie v Európe, pretože v druhej polovici tohto storočia budú pripadať na jedného dôchodcu len dve osoby v produktívnom veku, pripomína EK.
Brusel tiež vyzval krajiny, ktoré majú záujem o vstup do eurozóny v najbližšom období, vrátane Slovenska, aby udržiavali makroekonomickú stabilitu a zároveň rast potrebný na zvýšenie životnej úrovne. Uplatňovanie politiky, ktorá je v súlade s ekonomickým rámcom Maastrichtskej dohody a Lisabonskej stratégie, podľa EK umožní týmto krajinám prijať spoločnú menu a z dlhodobého hľadiska prosperovať v eurozóne.
Prvou krajinou spomedzi nových členov EÚ, ktorá prijala euro, bolo Slovinsko. Cyprus a Malta vo februári požiadali EK, aby prehodnotila, či sú pripravené na prijatie eura v roku 2008. Slovensko by sa chcelo stať členom eurozóny v roku 2009.
StoryEditor