Pre slovenských podnikateľov je výhodou, že pri poskytovaní hlavne potravinárskych a stavebných služieb v ďalších krajinách Európskej únie (EÚ) budú musieť dodržiavať normy týchto krajín, ktoré sú mäkšie ako slovenské normy. V stanovisku k schváleniu smernice o liberalizácii trhu služieb v EÚ to uviedla predsedníčka Výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) pre právnu infraštruktúru podnikania Mária Grochová.
SOPK vníma súčasnú smernicu ako dočasný stav, ktorý sa bude ďalej vyvíjať smerom k zjednocovaniu noriem pre poskytovanie služieb. "Je síce pravda, že v súčasnosti sa musia spĺňať aj náležitosti poskytovania služieb krajiny, kde sa budú služby vykonávať, ale tieto náležitosti by sa ďalšími smernicami EÚ mali zjednotiť tak, aby podmienky pre poskytovanie služieb v danom odbore boli rovnaké," uviedla Grochová.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa podľa vyjadrenia jej riaditeľky odboru medzinárodných vzťahov a protokolu Evy Mešťanovej pri hodnotení smernice pridala k názoru Európskej odborovej konfederácie (EOK). "Považujeme výsledok hlasovania Európskeho parlamentu za skutočný úspech európskych pracujúcich," uviedla EOK. Podľa generálneho tajomníka EOK Johna Monksa sa jasne ukázalo, že členovia parlamentu našli kompromis, ktorý umožní otvoriť trh služieb všetkým pri súčasnom dodržiavaní európskeho sociálneho modelu, i keď treba ešte dosiahnuť pokrok.
Vyňatie odvetví sociálnych služieb alebo služieb všeobecného záujmu i ďalších hovorí podľa Grochovej o tom, že na úrovni EÚ zatiaľ nie je vôľa jednotne riešiť tieto otázky, ktoré obsahuje základná zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Rovnaký princíp bude EÚ zrejme používať aj pri jej prípadnom rozšírení o ďalšie krajiny a slovenskí podnikatelia nemusia mať obavy ani z tejto konkurencie, doplnila Grochová.
Podľa predsedu Ekonomického výboru SOPK Ladislava Vaškoviča obavy a protesty pôvodných krajín EÚ proti tomu, aby ich trhy zaplavili lacnejší poskytovatelia služieb z východnej a strednej Európy, pripomínajú protesty v prístupovom procese v oblasti pohybu pracovných síl. Aj vtedy predstavitelia pôvodnej pätnástky argumentovali, že sa v pristupujúcich krajinách zdvihne emigračná vlna lacnej pracovnej sily, ktorá spôsobí zvýšenie nezamestnanosti v ich krajinách. "S odstupom času však konštatujeme, že to boli zbytočné obavy," uviedol Vaškovič. Obdobne aj pri liberalizácii služieb sú podľa neho obavy týchto krajín zbytočné.
Slovenskí podnikatelia budú môcť potom, čo smernica o službách nadobudne platnosť, poskytovať svoje služby v ktorejkoľvek krajine EÚ a pri ich činnosti sa na nich budú vzťahovať slovenské zákony. Ak to však bude v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia či životného prostredia v mieste poskytovania týchto služieb v hostiteľskej krajine, bude mať táto krajina právo vyžadovať aj uplatňovanie svojej legislatívy.
Cieľom smernice je umožniť poskytovateľom služieb jednoduchší výkon práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine EÚ. Smernicu dnes schválil EP a odsúhlasiť ju musí ešte Rada EÚ.
StoryEditor