StoryEditor

SR je najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rámci krajín V4

07.06.2006, 13:49
Autor:
TASRTASR
Slovensko je najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rámci krajín V4. Podľa revidovaných odhadov Štatistického úradu SR sa v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 tempo rastu HDP zvýšilo z 5,5 % na 6,1 % v stálych cenách.

Slovensko je najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rámci krajín V4. Podľa revidovaných odhadov Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa v roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) zvýšilo z 5,5 % na 6,1 % v stálych cenách (s.c.).
V 4. štvrťroku 2005 dokonca tempo rastu HDP v stálych cenách dosiahlo 7,6 %, čo bol najvyšší reálny medziročný prírastok v histórii SR. Česko v minulom roku dosiahlo rast 6 %, Maďarsko 4,1 % a Poľsko 3,2 %. Konštatuje sa v Správe o vývoji zahraničného obchodu SR za rok 2005 a jeho pozície v rámci EÚ, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.
Zatiaľ čo rok 2003 sa vyznačoval zavádzaním reforiem na trhu práce, v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, verejných financií a verejnej správy, rok 2004 pokračoval v reformách so zavedením jednotnej dane z príjmu, jednotnej sadzby DPH, v reforme zdravotníctva a zavedením nového dôchodkového systému. Rok 2005 je charakteristický tzv. dolaďovaním reforiem," konštatuje sa v správe.
V roku 2005 dosiahla HDP v bežných cenách (b.c.) 1,472 bilióna Sk, čo predstavovalo reálny rast o 6,1 % (rast o 0,6 % oproti roku 2004). V bežných cenách ekonomika SR v minulom roku vzrástla o 8,6 %.
K vyššej dynamike domáceho dopytu prispeli v roku 2005 všetky jeho zložky, tvorba hrubého kapitálu medziročne vzrástla o 15,3 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 13,8 %. Zásoby sa v priebehu roka 2005 zvýšili v bežných cenách o 35,7 miliardy Sk, podstatne viac ako v roku 2004.
Vplyvom zvýšenia reálnej mzdy o 6,3 % sa zrýchlil rast konečnej spotreby domácností o 7,2 %. Konečná spotreba verejnej správy sa medziročne zvýšila o 0,5 %, od roku 2002 však dynamika rastu spotreby verejnej správy postupne klesá. Spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam klesla o 3 %.
Z celkového objemu HDP vytvoril, podľa odhadu ŠÚ SR, súkromný sektor 90,6 %. Podiel súkromného sektora na tvorbe HDP bol v obchode 99,8 %, v stavebníctve 99,7 %, v poľnohospodárstve 99 %, v priemysle 85,9 %, v doprave 63,6 % a v lesníctve 46,7 %.
"Obmedzená veľkosť domáceho trhu predurčuje Slovensko na intenzívnu spoluprácu s ostatnými krajinami a zapájanie sa do medzinárodného obchodu. Funkčná otvorenosť slovenskej ekonomiky (podiel obratu zahraničného obchodu na HDP) dosahovala v roku 2005 hodnotu 158,5 % HDP, čo predstavuje vysoký stupeň zapojenia hospodárstva do medzinárodnej deľby práce a vypovedá o dôležitosti vplyvu zahraničných trhov na vývoj slovenského hospodárstva," uvádza sa ďalej v správe.
Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do slovenskej ekonomiky sa zvýšil z 35,7 miliardy Sk v roku 2004 na 65,4 miliardy Sk v roku 2005. Z tejto hodnoty tvorila majetková účasť 23,2 miliardy Sk, reinvestovaný zisk 39 miliárd Sk a ostatný kapitál 3,2 miliardy Sk. Najviac investícii v minulom roku pochádzalo z Kórejskej republiky, Nemecka a Česka. Smerovali hlavne do priemyselnej výroby, ďalej do veľkoobchodu a maloobchodu a do finančného sprostredkovania. Najviac investícii prišlo do Bratislavského kraja, za ním nasledoval Žilinský kraj a Trenčiansky kraj.
Zníženie inflácie z priemernej úrovne 7,5 % v roku 2004 na 2,7 % v roku 2005 bolo do značnej miery spôsobené klesajúcimi cenami potravín a posilňovaním kurzu koruny. Do tohto pozitívneho vývoja zasiahli exogénne činitele, a to rast cien ropy na svetových trhoch a súčasne posilňovanie výmenného kurzu amerického dolára od 2. štvrťroka 2005. Vplyvom týchto okolností a vplyvom deregulácie cien došlo k zvýšeniu cien tepla a plynu pre spotrebiteľov. "Napriek tomu sa priemerná miera inflácie za rok 2005 udržala na nízkej úrovni."
Jadrová medziročná inflácia (vylučuje regulovanie cien, dane a dotácie) klesla z 2,6 % v roku 2004 na 1,1 % v roku 2005. Čistá inflácia (bez nepriamych daní) bola v roku 2005 na úrovni 1,8 %, pričom v roku 2004 bola 3,1 %.
"Nezamestnanosť zostáva aj naďalej jedným z kľúčových problémov slovenskej ekonomiky. Okrem vysokej nezamestnanosti pretrvávajú veľké regionálne rozdiely ako aj rozdiely medzi skupinami obyvateľstva. Ďalším významným problémom je vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných," uvádza sa v správe.
Podľa údajov ŠÚ SR, získaných na základe výberového zisťovania pracovných síl počet nezamestnaných ľudí sa v roku 2005 medziročne znížil o 11,1 na 427 500 osôb a miera nezamestnanosti oproti roku 2004 klesla o 1,9 % na 16,2 %. V roku 2005 pracovalo na Slovensku v priemere 2,216 milióna osôb, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 2,1 %.
Podľa údajov Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR miera nezamestnanosti v SR počítaná z disponibilných uchádzačov o zamestnanie v roku 2005 dosiahla 11,6 %. V minulom roku sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva medziročne zvýšila o 9,2 % na 17 274 Sk. Reálna mzda vzrástla o 6,3 %.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
28. apríl 2024 19:12