Januárový výsledok zahraničného obchodu, ktorý sa po troch rokoch opäť ocitol v prebytku, potvrdil dlho očakávaný zvrat vo vývoji zahranično-obchodnej výmeny. Štatistickým úradom SR (ŠÚ) zverejnené výsledky zahraničného obchodu pritom prekonali aj pôvodné očakávania trhu, ktorý predpovedal v januári záporné saldo na úrovni 2 mld. Sk, kým podľa predbežných odhadov skončila zahranično-obchodná výmena v prebytku 3,982 mld. Sk. Ako uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, na základe štruktúry januárovej priemyselnej produkcie možno konštatovať, že za takmer štvormiliardovým prebytkom stála predovšetkým rozbehnutá výroba v nových automobilkách, ale aj silný výkon v elektrotechnickom a strojárskom priemysle.
Podľa analytika ING Eduarda Hagaru si v januári vysokú, takmer 20-percentnú, dynamiku rastu udržiava aj dovoz, na vyše 36-percentný rast vývozu to však nestačilo. "Takto vysoký rast dovozov nie je však ničím výnimočný, ak vezmeme do úvahy importnú náročnosť slovenských exportov," konštatoval analytik. Ekonómovia zároveň predpokladajú, že automobilky budú naďalej zahraničnému obchodu pomáhať a jeho deficit v tomto roku by mohli stiahnuť z minuloročných 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) pod 2 % HDP. Podľa Valachyovej by takýto pozitívny vývoj zahranično-obchodnej bilancie mohol pomôcť potlačiť aj samotné tempo rastu HDP v prvom štvrťroku tohto roka na dvojciferné číslo.
Prebytkové výsledky zahraničného obchodu sú dobrou správou aj pre korunu, ktorej kurz sa však nachádza len štyri percentá od spodnej hranice pásma ERM II. "Preto existuje vysoké riziko opätovných intervencií Národnej banky Slovenska, ktoré by malo schladiť korunových býkov," konštatoval analytik ČSOB Marek Gábriš. Ako dodal, neočakáva však skoré znižovanie úrokov, keďže napriek začiatku dezinflačného procesu stále zostávajú prítomné niektoré riziká. "Nepredpokladáme, že centrálna banka bude riskovať možnosť tesného minutia maastrichtského inflačného limitu, ako sa to stalo v Litve. Berúc do úvahy silný rast produktivity, preferovali by sme revalváciu parity," uviedol Gábriš s tým, že to závisí od rozhovorov NBS a Európskej centrálnej banky, avšak dobrý zahraničný obchod môže byť pre oficiálnych predstaviteľov silným argumentom, najmä ak už existuje precedens Írska a Grécka. "Preto z krátkodobého hľadiska očakávame, že NBS bude preferovať menej transparentné nástroje, ako je odmietanie dopytu v dvojtýždňovom repotendri," uzavrel Gábriš.
StoryEditor