Časť nútených živnostníkov môže prísť o prácu

Navrhované zavedenie definície závislej práce, ktorá sa má vykonávať výlučne v pracovnom pomere, môže mať negatívny vplyv na obyvateľstvo. Uvádza sa to v doložke finančných a ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie k navrhovanej novele Zákonníka práce, ktorú zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR). "Negatívny vplyv môže byť pre časť nútených živnostníkov, ktorí z dôvodu schválenia navrhovanej zmeny nebudú mať odberateľa svojej práce, takže sa fakticky stanú nezamestnanými," priznáva ministerstvo. Tomuto negatívnemu dopadu je podľa ministerstva práce možné zabrániť tým, že si títo ľudia nájdu iného odberateľa, alebo sa stanú zamestnancami.
Rezort práce a sociálnych vecí predpokladá, že z celkového počtu približne 414 tis. živnostníkov, ktorí k 1. januáru tohto roka pôsobili na Slovensku, pracuje 6 % ako vynútení živnostníci na základe požiadavky zamestnávateľov. Ide teda podľa ministerstva asi o 25 tis. živnostníkov. Ak títo živnostníci v súčasnosti dostávajú od zamestnávateľa hrubý mesačný príjem 20 tis. Sk a takýto príjem by po novele Zákonníka práce poberali ako zamestnanci vo forme mzdy, do poistných fondov by sa ročne odviedlo spolu o vyše 1,84 mld. Sk viac. Živnostníci s hrubým príjmom 20 tis. Sk totiž platia odvody z minimálnej mzdy, ktorá je 7 600 Sk a zamestnancovi by sa odvody vypočítali z hrubej mzdy 20 tis. Sk.
Ak by zamestnávateľ prijal živnostníka do pracovného pomeru a príjem 20 tis. Sk by mu vyplácal ako hrubú mzdu, pri dani z príjmov by štát podľa rezortu práce získal pri počte 25 tis. nútených živnostníkov o 48,6 mil. Sk ročne viac. Pri výpočte ročnej výšky dane u zamestnanca a živnostníka však ministerstvo zohľadnilo aktuálnu nezdaniteľnú sumu základu dane 95 616 Sk ročne len v prípade zamestnanca. Ministerstvo totiž vypočítalo, že živnostník s mesačným hrubým príjmom 20 tis. Sk bude mať pri uplatnení 40-percentných paušálnych výdavkov a zohľadnení zaplatených odvodov mesačný základ dane približne 8 500 Sk, z čoho vychádza daň 1 615 Sk mesačne. Keďže si však môže živnostník uplatniť v daňovom priznaní za tento rok aj nezdaniteľnú sumu 7 968 Sk mesačne, v skutočnosti živnostník pri základe dane 8 500 Sk na dani odvedie mesačne len 101 Sk.
Prechod zo živnosti na pracovný pomer bude pri transformovaní hrubého príjmu živnostníka 20 tis. Sk na rovnako vysokú hrubú mzdu zamestnanca znamenať pokles čistého príjmu danej osoby. Živnostník s hrubým príjmom 20 tis. Sk mesačne pri využití paušálnych výdavkov zaplatí odvody vo výške 3 583 Sk a daň 85 Sk mesačne, z čoho vychádza čistý mesačný príjem 16 332 Sk. Zamestnanec s hrubou mzdou 20 tis. Sk dá mesačne 2 680 Sk na odvody a 1 777 Sk na daň z príjmu. Čistý mesačný príjem zamestnanca tak vyjde na 15 543 Sk, čo je oproti živnostníkovi pokles o 789 Sk.
Prijatie 25 tis. živnostníkov do pracovného pomeru a zachovanie ich mesačného príjmu 20 tis. Sk vo forme hrubej mzdy by zamestnávateľov stálo ročne takmer 2,83 mld. Sk. Náklady zamestnávateľa na zamestnanca s hrubou mzdou 20 tis. Sk sú totiž podľa rezortu práce okrem hrubej mzdy ďalších 9 420 Sk mesačne. Táto suma zahŕňa odvody platené zamestnávateľom vo výške 7 040 Sk, náklady na zaplatenie dovolenky v sume 920 Sk, náklady zamestnávateľa do sociálneho fondu vo výške 120 Sk, náklady na stravovanie 880 Sk, náklady na preplatenie práceneschopnosti 126,50 Sk a náklady na vyplatenie odstupného 333 Sk. Tento prepočet pritom podľa ministerstva neobsahuje ďalšie náklady zamestnávateľa, ktoré nie sú zdaniteľným príjmom, ako napríklad náklady na pracovné pomôcky.