Európska únia má podľa plánov Európskej komisie (EK) vykonávať ročnú strategickú kontrolu svojej energetickej politiky, ktorá zahŕňa aj "transparentnú a objektívnu debatu" o atómovej energii. Vyplýva to z aktuálneho návrhu "Zelenej knihy" EK, ktorú chce prezident EK Jose Manuel Barroso spolu s komisárom pre energetiku Andrisom Piebalgsom predložiť v stredu na rokovanie v Bruseli. Zelená kniha je podkladom na mimoriadne stretnutie energetických ministrov 14. marca a na vrcholné stretnutie lídrov členských štátov únie 23. a 24. marca.
Podľa návrhu by strategická kontrola "ponúkala jasný európsky rámec pre národné rozhodnutia týkajúce sa energetického mixu". Každá členská krajina si síce vyberá svoj vlastný energetický mix, ale rozhodnutia majú vplyv na istotu v zásobovaní susedných krajín, ako aj na celú spoločnosť či konkurencieschopnosť a životné prostredie. "Rozhodnutia členských krajín týkajúce sa jadrovej energie majú veľmi významné dôsledky pre iné členské štáty čo sa týka závislosti EÚ od dovážaných fosílnych palív a emisií CO2," píše sa v Zelenej knihe.
Strategická kontrola energetickej politiky by mala analyzovať všetky výhody a nevýhody rôznych zdrojov energie. Čierne a hnedé uhlie v súčasnosti predstavuje asi tretinu produkcie elektriny v EÚ. "Kontrola by mala zahŕňať transparentnú a objektívnu debatu o budúcej úlohe jadrovej energie v EÚ pre tie členské krajiny, ktoré chcú túto možnosť využívať," píše EK v návrhu. V súčasnosti je tretina produkcie elektriny v EÚ pokrytá z atómovej energie.
Komisia menuje ďalej v návrhu 6 priorít pre budúcu energetickú politiku: súdržnú energetickú politiku smerom von, istotu a hospodársku súťaž v zásobovaní energiou, solidaritu medzi členskými štátmi, prekonanie zmeny klímy, podporu inovatívnych technológií a doplnenie vnútorného trhu EÚ pre elektrinu a plyn.
Po rusko-ukrajinskom cenovom spore týkajúcom sa dodávok zemného plynu komisia odporúča začať pracovať na energetickom pakte medzi EÚ a Ruskom. Vďaka ďalšej zmluve alebo bilaterálnej dohode by sa mohlo vytvoriť "paneurópske energetické spoločenstvo", ktoré má zahŕňať Turecko, kaspický a stredomorský región, Nórsko, Alžírsko a Ukrajinu. EK varuje, že únii hrozí, že jej závislosť od zahraničných energetických importov vzrastie v nasledujúcich 20 až 30 rokoch na 70 % oproti dnešným 50 %. Asi polovicu spotreby zemného plynu odoberá EÚ v súčasnosti z Ruska, Nórska a Alžírska.
Informovala o tom rakúska agentúra APA.
StoryEditor