Zajac ľutuje nedokončenú transformáciu nemocníc

Za svoj neúspech v kresle ministra zdravotníctva považuje šéf rezortu Rudolf Zajac nedokončenie transformácie koncových nemocníc. Uviedol to dnes v Trenčíne počas bilancie svojho štvorročného pôsobenia na čele rezortu. "Je škoda, že záver pôsobenia tejto vlády ovplyvnila politika a vláda sa zaviazala zastaviť transformáciu nemocníc," vyjadril sa minister. Zajac pozitívne hodnotil bezproblémovú a úspešnú transformáciu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Opäť však zdôraznil, že ak má zdravotníctvo fungovať, koncové, teda najväčšie a fakultné nemocnice sa budú musieť zmeniť na obchodné spoločnosti. Nie kvôli privatizácii, ale kvôli tlaku na ich hospodárnosť," vysvetlil.
Ako Zajac povedal, úspešne sa podarilo oddlžiť zdravotníctvo, pričom od roku 2003 klesol dlh z 25,8 mld. Sk na 2,1 mld. Sk ku koncu júna minulého roku. Oddlžovaním bola poverená štátna akciová spoločnosť Veriteľ, ktorá s 20 mld. Sk oddlžila celkové pohľadávky v hodnote 33 mld. Sk. Ako komentoval spoluautor reformy Peter Pažitný, Veriteľ bol najtransparentnejším spôsobom oddlženia. V súčasnosti je firma v likvidácii a vymožené pohľadávky prešli do správy Slovenskej konsolidačnej.
Úspechom reformy bol podľa ministra vznik troch ústavov srdcovocievnych chorôb. Za vlajkovú loď reformy označil Zajac Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vznikol po prijatí reformných zákonov. Podľa ministra dovtedajšia kontrola v zdravotníctve, ktorú malo na starosti práve ministerstvo, nebola dostatočná ani kvalitná. Minister sa preto negatívne vyjadril k možnosti, že po voľbách by mohol úrad zaniknúť. Zajac sa však nechcel vyjadrovať k jednotlivým zmenám v jeho reforme, ktoré sľubujú politické strany v rámci predvolebnej kampane. "Budem to komentovať, keď sa to začne diať," poznamenal Zajac. Napriek tomu však predpokladá, že návrat k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni je nepravdepodobný.
Hlavným problémom siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa Zajaca nadbytok poskytovateľov. "Zužovanie siete je najmä v regiónoch ťažké. To je však už úloha pre zdravotné poisťovne, ktorým sa však zatiaľ príliš nechce do neuzatvárania zmlúv s niektorými poskytovateľmi," podotkol Zajac. V prípade poskytovateľov však vyzdvihol rozšírenie kompetencií a úpravu právneho postavenia zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. "Najmä lekári ich vnímali ako univerzálne robotníčky. To sa teraz zmenilo v zákonoch a ostáva ešte zmeniť to v našich hlavách," vyhlásil Zajac.
Minister pripustil, že zdravotnícki pracovníci sú slabo platení. Podľa neho sa v tomto nedá opierať ani o štatistiky, ktoré priemernými číslami skresľujú jednotlivé údaje. V prípade zdravotníckych miezd však podľa Zajaca platí to isté, čo pre objem zdrojov v celom zdravotníctve. "Musí sa najskôr zlepšiť výkon slovenskej ekonomiky, až potom budeme môcť dávať do zdravotníctva vyššie percento hrubého domáceho produktu," povedal minister.
Efektívne musí pracovať aj systém zdravotníctva, pričom jedným z krokov bolo podľa Zajaca aj zavedenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Bez neho si totiž pacienti podľa ministra nedokázali uvedomiť hodnotu služieb v zdravotníctve a dopyt po zdravotníckych službách vysoko prevyšoval finančné zdroje, pričom išlo často o zbytočné návštevy lekárov, vyšetrenia aj predpísané lieky. "Bol to ako systém švédskych stolov, kde každý prišiel a zobral si aj to, čo nepotreboval," charakterizoval uplynulé obdobia Zajac.
Ministerstvo zdravotníctva od roku 2002 pripravilo spolu 303 právnych noriem, z čoho bolo 14 zákonov a 25 noviel. Šesť reformných zákonov podľa Zajaca prenieslo rozvinutú záchrannú zdravotnú službu. Na základe udelených povolení je dosiaľ záchrankami pokrytých 98 % územia Slovenska. Za úspešnú označil Zajac aj liekovú politiku. "Podarilo sa spomaliť tempo nárastu výdavkov na lieky, zdroje sa hospodárnejšie využívajú a zmenila sa aj štruktúra spotreby liekov," uviedol Zajac. Podľa neho však stále treba bojovať s nespotrebovanými liekmi. "Liek, ktorý sa predpíše, zaplatí a nakoniec vyhodí, je trikrát zbytočne zaplatený," dodal Zajac.
Na ministerstvo zdravotníctva sa podarilo presunúť tvorbu cien v zdravotníctve, ktorú dovtedy malo v kompetencií ministerstvo financií. Podľa Zajaca sa podarilo presadiť vyššie rozpätie kapitačnej platby, diferencovanie úhrad za výkony a zaviesť nové platby za výkony jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Cenotvorbu zavŕšilo ministerstvo od mája tohto roku, kedy prestala platiť štátna regulácia väčšiny cien zdravotných výkonov.