Energetické zásobovanie Európy v budúcnosti bude počas nadchádzajúceho fínskeho predsedníctva Rady Európskej únie (EÚ) podstatným ťažiskovým bodom.
Vzhľadom na závislosť od dovozu ropy a zemného plynu musia členské štáty EÚ načrtnúť spoločnú stratégiu. Povedala to dnes na Dni nemeckého priemyslu v Berlíne prezidentka Fínska Tarja Halonenová. Fínsko prevezme predsedníctvo Rady EÚ od 1. júla tohto roka, začiatkom budúceho roka ho vystrieda Nemecko.
Aké postavenie a význam budú mať jednotlivé druhy energií na celkovom národnom zásobovaní energiou, však aj v budúcnosti zostane na rozhodnutí príslušných členov EÚ. Halonenová to uviedla v súvislosti s výstavbou atómovej elektrárne vo svojej krajine. Vo Fínsku sa totiž v súčasnosti stavia najväčší a najmodernejší atómový reaktor na svete za 3 miliardy EUR, čo je v prepočte asi 114,38 miliardy SKK. Podiel jadrových elektrární na celkovej produkcii elektrickej energie sa tak po jeho spustení v tejto krajine zvýši takmer o 10 % na 35 %.
V otázke dodávok plynu z Ruska sa musí dosiahnuť spokojnosť na oboch stranách, teda aj u dodávateľov i zákazníkov, zdôraznila prezidentka. Vzťah medzi Európou a najdôležitejším ruským dodávateľom plynu Gazpromom je totiž napätý. Ruský monopol sa sťažuje pri svojej expanzii zameranej na západnú Európu na postup úradov na ochranu hospodárskej súťaže. Deklaruje však, že svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmlúv o dodávkach plynu, dodrží.
Informovala o tom nemecká agentúra DPA.
(1 EUR = 38,126 SKK)
StoryEditor