Ten by mal podľa nových pravidiel vymenovať šéfov strany v regiónoch - zatiaľ pritom nie je jasné, či na okresnej alebo krajskej úrovni. Dnes Mečiar podľa stanov rozhoduje, kto sa zasadne na dve podpredsednícke kreslá. Po sneme by mal mať k dispozícii štyroch podpredsedov.
Napriek tomu šéf krajskej organizácie HZDS v Nitre a poslanec NR SR Ján Kovarčík popiera, že autorom zmien je práve Mečiar. "Návrhy prichádzajú zdola - z okresných, krajských aj mestských organizácií."
V boji o post šéfa ľudovcov podporilo sedem okresných organizácií Viliama Vetešku. Podľa politológa Miroslava Kusého je preto zmena stanov - vrátane práva vymenovať regionálnych funkcionárov - Mečiarovým protikrokom, ktorým chce posilniť svoju autoritu a vplyv v strane. Mečiar pritom dlhé roky riadi všetky kľúčové rozhodnutia strany. Pred parlamentnými voľbami práve na jeho vôli záleží, kto sa dostane na zvoliteľné miesto. Pred snemom stojí na strane súčasného šéfa zatiaľ väčšina krajina aj okresov.
Funkcie v ĽS- HZDS? Mečiar vybaví
Práve Veteška o fungovaní strany nedávno v rozhovore pre HN povedal, že Mečiar je "čosi ako majiteľ strany". S presunutím právomocí predsedníctva alebo samotného predsedu rozhodovať o regionálnych šéfoch strany nesúhlasí poslanec NR SR a krajský šéf ĽS-HZDS v Trnave Tibor Mikuš. Mikuš otvorene podporuje Veteškovu kandidatúru. "Reakcie okresov na to sú jednoznačné - odmietajú to. Strana musí fungovať v súlade s tradíciou rozhodovacích právomocí zdola nahor." Podľa Mikuša sa skôr musia snažiť o posilnenie princípov zastupiteľskej demokracie, čo by sa v prípade presunu kompetencií na centrálu nestalo.
Ľudia blízki Mečiarovi pritom v zmene stanov nevidia problém v tom, aby ako predseda rozhodoval o ľuďoch, ktorí budú riadiť regionálne štruktúry. "Nejde o to, aby strana fungovala na nedemokratických princípoch a snažila sa centralizovať moc. Chceme len zefektívniť činnosť strany," tvrdí vysokopostavený zdroj z prostredia strany. V hre je aj možnosť, že by o personálnych otázkach nerozhodoval priamo Mečiar, ale predsedníctvo strany - to však do značnej miery formuje práve šéf ĽS-HZDS.
Politológ Kusý upozorňuje: "ĽS-HZDS bola odjakživa stranou pána Mečiara." Výber ľudí na kandidátku strany alebo do rôznych funkcií bol vždy ovplyvnený osobným rozhodnutím predsedu ľudovcov. "Mečiar potrebuje, aby v regiónoch boli jemu oddaní ľudia." Je podľa Kusého preto možné, že tento návrh prichádza od samotného lídra strany.
Ako Mečiar riadi ĽS-HZDS
1999
Zmenili sa stanovy strany - len predseda rozhodne, kto bude vo vedení strany - delegáti snemu na jeho návrh zvolia dvoch podpredsedov, tajomníka a hospodára strany. Mečiar to hneď využil a hneď nechal vymeniť všetkých podpredsedov.
2002
Mečiar predstavil kandidátku pre parlamentné voľby. Neobjavil sa tam druhý muž HZDS Ivan Gašparovič. Mečiar vyhlásil, že vychádzal z popularity hnutia v krajoch a necíti sa byť Gašparovičom ohrozený.
2003
Po odchode skupiny 11 poslancov sa na Mečiarov návrh menili stanovy - členstvo v HZDS okrem iného ruší automaticky, ak poslanec vystúpi z poslaneckého klubu. Aj keď padol návrh, aby kandidátov na podpredsedov mohli nominovať delegáti snemu, zostalo toto právo Mečiarovi
2006
Mečiar si nechal druhé a tretie miesto na kandidátke do poslednej chvíle v utajení s tým, že tam budú osobnosti. Nakoniec tam skončili na verejnosti neznáma Beata Sániová a Milan Rehák.