Keby vo svete existoval voľný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, Európania a Američania by platili za pol kila masla približne 90 amerických centov, čo je v prepočte približne 29 SKK. Kvôli ochranným clám platia Európania štyrikrát a Američania trikrát toľko, uvádza sa na stránke Svetovej banky (SB).
Globálne rokovania o uvoľnení obchodovania s poľnohospodárskymi produktmi by mali zníženiu cien pomôcť, ale krajiny, kde môžu spotrebitelia najviac získať, vyzerajú, že chcú tento proces najviac blokovať. "Všetko to súvisí s politikou skupín producentov, ktoré majú väčší vplyv ako skupiny spotrebiteľov," uviedol hlavný ekonóm SB Kym Anderson.
Čísla Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazujú, že každá štvrtá domácnosť v USA minie viac ako 600 USD ročne kvôli daniam, ktoré idú na dotácie a následne vyúsťujú do vyšších cien poľnohospodárskych výrobkov. Domácnosti v Európskej únii minú na podporu farmárskeho sektora každoročne takmer dvojnásobok. Kým mnohí obyvatelia obraňujú podporu domáceho farmárskeho sektora, dvojnásobné bremeno naložené na spotrebiteľov - vyššie dane a nafúknuté ceny sa podľa Andersona nevypláca. Neuvedomujú si, že celých 80 % ziskov si rozdelí jedna pätina všetkých producentov, a tí malí, nedostanú takmer nič, vysvetľuje. Keby si uvedomovali, koľko ich to v skutočnosti stojí, nepodporovali by podľa neho takúto politiku.
Spojené štáty majú všeobecne nízke clá, ale udržiavajú si bariéry na určité "citlivé" produkty - ako bavlna, cukor a mliekarenské výrobky, ktoré v konečnom dôsledku držia importy na uzde. V EÚ sú clá a odpor k zmene vyššie. Obzvlášť to platí vo Francúzsku, kde sú poľnohospodárske reformy vnímané farmármi s veľkou podozrievavosťou, keďže boli dlho navyknutí na dotácie z EÚ a garantované minimálne ceny produkcie.
StoryEditor