Návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní dnes predstavila zákonodarnému zboru SR ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.
Predmetný materiál podľa nej vychádza z princípov Programového vyhlásenia vlády SR stanovených pre oblasť pracovno-právnych vzťahov, kde sa sociálny dialóg považuje za efektívny nástroj participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formulovaní hospodárskej a sociálnej politiky štátu a na zachovanie sociálneho mieru.
V oblasti podpory sociálneho dialógu je cieľom vlády SR vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania. V záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia vláda tak podporuje sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi.
Podľa predkladateľky zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie v rámci participačných mechanizmov v podniku a garantuje sa pluralita odborových organizácií. Ak teda u zamestnávateľa pôsobia viaceré odborové organizácie pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy, musia konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a v zhode, ak sa všetky odborové organizácie fungujúce u zamestnávateľa medzi sebou na inom postupe nedohodnú. Ak dohoda o spoločnom postupe nenastane, alebo nevyužijú inú možnosť dohody o postupe pri kolektívnom vyjednávaní, zamestnávateľ má právo uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov, alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ak súčet ich členov je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.
Princíp plurality sa garantuje aj pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Ak nedôjde k dohode medzi odborovými organizáciami o postupe pri kolektívnom vyjednávaní ako aj na vyššej úrovni, ide podľa Tomanovej o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy. Tento spor sa navrhuje riešiť prostredníctvom rozhodcu, vedeného v zozname rozhodcov na rezorte práce.
Spomínaný návrh zákona spresňuje aj lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom. Ide o právnu úpravu podmienok výkonu ústavného práva na štrajk tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a nárokov zamestnancov, povedala Tomanová. Špecifikuje sa napr. skupina zamestnancov, ktorým je zakázané štrajkovať, rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa obmedzuje právo na štrajk alebo na výluku.
"Štrajk je vnútorná záležitosť odborovej organizácie," podčiarkla ministerka. Podľa poslanca SDKÚ-DS Pavla Freša je možné chápať hlasovanie o štrajku za vnútornú záležitosť odborovej organizácie, nie však štrajk samotný, keďže sa dotkne všetkých zamestnancov, nie len odborovo organizovaných.
ku df pop
StoryEditor