Záujem Slovákov o spotrebné úvery rastie

Nákup bielej techniky, kuchyne či dovolenky v zahraničí Slováci stále častejšie riešia čerpaním spotrebného úveru v banke, v nebankovej firme a prostredníctvom lízingu.
Kým ku koncu roka 2005 objem spotrebných úverov v bankovom sektore SR predstavoval 24,6 miliardy Sk, k 30. júnu 2006 to už bolo 32,4 miliardy Sk. "Hoci sú Slováci v čerpaní spotrebných úverov voči občanom EÚ konzervatívnejší, ich záujem o úvery zaznamenáva rastúcu tendenciu. Ľudia si aj u nás zvykli žiť na dlh a v pôžičkách majú takmer pätinu svojho rozpočtu," uviedol výkonný riaditeľ Asociácie bánk SR Ladislav Unčovský. Pripomenul, že kým priemerná zadlženosť občanov v západnej Európe tvorí 55 % HDP v danom roku, na Slovensku iba necelých 9 % a v Maďarsku vyše 15 %. Z pohľadu bankového sektora SR existuje priestor na poskytovanie úverov, avizuje riaditeľ.
Garancie spotrebiteľov čerpajúcich spotrebný úver upravuje smernica EÚ, podmienky poskytnutia spotrebného úveru rámcuje novela zákona o spotrebných úveroch, platná v SR od júla 2006. V zmluve o poskytnutí úveru musí byť vyznačená cena úveru - ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa vypočíta z výšky úveru a nákladov spotrebiteľa, ktoré sú s úverom spojené. Ide nielen o úroky v reálnom čase, ale aj o poplatky, ktoré sa môžu navýšiť, ak sa klient rozhodne napr. predčasne splatiť úver. Klient by si mal dať pozor aj na zvolený splátkový kalendár, sankcie a v prípade nejasností by mal osloviť pracovníkov banky.
Prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska Božena Stašenková v tejto súvislosti TASR uviedla, že spotrebiteľ na trhu nemá ľahkú pozíciu. Je laik voči odborníkom, ktorí sa na poskytovanie úverov špecializujú. Aj preto by mal pomáhať štát, ktorý pripravuje zákony a vytvára aj účinné mechanizmy na ochranu spotrebiteľa na trhu. V pozícii neaktívneho by nemal zostať ani občan, mal by sa o svoje práva zaujímať, napr. aj oslovením spotrebiteľských organizácií. "Tie pomáhajú a radia občanom v problémových situáciách, vzdelávajú a komunikujú s bankami a s podnikateľmi, aby získali relevantné informácie k tomu, aby mohli dávať podnety, kde a čo zlyháva v ochrane spotrebiteľa a prispieť k ich riešeniu."
Spotrebiteľskú politiku zastrešuje rezort hospodárstva SR. Ten tvorí legislatívu a spravuje agendu ochrany spotrebiteľa, ktorej garantom je rezort financií. "Na Slovensku je táto agenda roztrieštená medzi rezorty, pričom v zahraničí je súčasťou agendy rezortu spravodlivosti. Navyše chýba tu silnejšie partnerstvo medzi spotrebiteľskými organizáciami a bankami," myslí si Unčovský. Prezidentka dodala, že spotrebiteľské asociácie sú poddimenzované, už 10 rokov majú zo štátneho rozpočtu vyčlenenú sumu 2,5 milióna Sk (v ČR mali vlani 17 mil. Kč). "Aby sme mohli vykonávať všetky úlohy, tieto asociácie v SR by potrebovali 20 miliónov Sk, dodala.