čase, keď sa situácia v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) postupne dostáva do varu, Ruská federácia reviduje smerom hore privilegované ceny za plyn, ktoré poskytovala krajinám bývalého ZSSR, okrem pobaltských štátov, uviedol v dnešnom čísle francúzsky denník Le Figaro na svojej internetovej stránke.
Kyjev nedávno viedol rokovania o cene za plyn: zvýšila sa o 60 %. Ukrajina bude za plyn kupovaný z Ruska platiť už 80 USD (približne 2 400 SKK) za 1 000 kubických metrov. Za to bude ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom fakturovať väčšiu časť z poplatkov za používanie plynovodu prechádzajúcemu cez svoje územie. Týmto plynovodom Ruská federácia exportuje 80 % plynu do členských štátov Európskej únie (EÚ).
Moldavsko, ktoré platí už teraz 80 USD za 1 000 m3 za plyn, bude od budúceho roku platiť za túto komoditu 145 USD.
Naopak, Kremeľ sa priaznivo zachoval k Bielorusku, lojálnemu Moskve a málo zasiahnutému demokratickými procesmi, ktoré sa prejavili v iných krajinách SNŠ. Bielorusko, cez ktoré sa dopravuje 20 % ruského plynu do Európy, bude naďalej platiť za plyn 46,68 USD (približne 1 410 SKK) až do roku 2006. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin rokoval o tejto cene priamo s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Za to sa Lukašenko zaviazal, že bude podporovať "export ruského plynu do západnej Európy", citoval denník Le Figaro. Do konca tohto roku majú v Bielorusku vybudovať štyri nové kompresorové stanice. Spoločnosti Gazprom umožnia zvýšiť kapacitu dodávok plynu do západnej Európy o 43 %.
Francúzske noviny ďalej poukázali, že vývoj cien je odrazom energetických vzťahov medzi Moskvou a jej najbližšími západnými susedmi. Ide o "plynovú diplomaciu", podotkol Le Figaro a z nedávno vypracovanej správy členov francúzskeho Národného zhromaždenia (pod názvom Aká bude budúcnosť vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom?) priniesol názor: "Počas prvého mandátu Vladimira Putina v úrade prezidenta sa ukrajinský dlh za plyn systematicky používal ako nástroj v prospech ruských strategických záujmov".
V Bielorusku sa "energetická zbraň" použila ešte drsnejšie. Gazprom pohrozil, že zvýši ceny o 50 %, aby prinútil Minsk odstúpiť mu polovicu akcií štátnej plynárenskej spoločnosti Beltransgaz. Keď Minsk odmietol, Moskva jednoducho 1. januára 2004 zatvorila kohútik, čím sa znížili dodávky plynu dopravovaného cez Bielorusko. Proti tomu okrem Minska protestovalo aj Poľsko.
Bývalé sovietske republiky si nemôžu dovoliť dlhodobo sa sporiť so spoločnosťou Gazprom. Na druhej strane Gazprom potrebuje mať istotu, že jeho dodávky plynu do krajín EÚ, predstavujúce 56 % jeho obratu, sa budú rozvíjať harmonicky. Ruská spoločnosť závisí od tejto istoty, najmä keď sa Európa pokúša hľadať zdroje aj inde. Uvedomuje si svoju veľkú závislosť od ruského plynu. Nemecko, ktoré nakupuje 40 % zemného plynu od Ruska, pozorne sleduje túto situáciu. Nemci sa totiž rozhodli zatvoriť svoj park s termonukleárnymi stanicami do roku 2012 a orientovať sa úplne na plyn, podotkol Le Figaro.
(1 USD=30,139 SKK)