Priština – Červená zástava s čiernym orlom. Albánska národná vlajka, ktorá cez víkend juhosrbskú provinciu Kosovo doslova zaplavila. Mohli ste ju vidieť všade – na domoch, plotoch, stromoch či na pouličných stĺpoch. Každé druhé auto bolo ozdobené viacerými vlajkami, drvivá väčšina z nich mala čiernu dvojhlavú orlicu. Bolo dokonca vo výkladoch obchodov, kde sa ešte zmestila popri lákavých plagátoch na skvelé zľavy. V jednom výklade deti majiteľa obchodu ako manekýni predvádzali svoje tričká – ako inak, červené s čiernym orlom. Cestou z letiska do hlavného mesta doslova vytvárali vlajkovú aleju. Už sobotu nebolo pochýb o tom, že sa obyvateľom tejto provincie, ktorej osud rieši celý svet, splní sen – nezávislosť od Srbska. Jeden z naj problematickejších regiónov v Európe tak dosiahol svoje.
Vďačnosť Amerike
Bilboardy o vďačnosti Európskej únii a Amerike nemali konca kraja. „Ďakujeme Amerike. Ďakujeme Európskej únii. Všetkým, ktorí Kosovu pomohli k samostatnosti,“ zneli nápisy. A na koláži sa spolu s albánskou a americkou vlajkou objavoval portrét bývalého prezidenta Billa Clintona. Ten už má v Priština svoju ulicu – bulvár Billa Clintona.
S pribúdajúci mi hodinami k možnému vyhláseniu nezávislosti vznikalo v meste pomaly šialenstvo. Autá vytrubovali, z každého druhého trčal nejaký mladík a držal v rukách obrovskú zástavu, vykrikovali – Zbohom Kosovo, my budeme mať svoj vlastný štát. Boli šťastní. Ĺudia sa zhromažďovali blízko Hotela Grand, pri križovatke bulváru Billa Clintona a Matky Terezy. Autá tam jazdili stále dokola, vytrubovali. Ľudia z chodníkov im tlieskali, povzbudzovali ich. Tá radosť na ich tvárach sa dá veľmi ťažko opísať. „Konečne budeme slobodní, nebude nám prikazovať žiaden Belehrad,“ kričal „trčiaci“ muž z auta. V mnohých autách boli dokonca 10-12 ročné deti, ktoré mávali albánskymi vlajkami.
V slovenskom ponímaní sa to dá predstaviť asi takto – ako keby naši hokejisti vyhrali zlato na majstrovstvách sveta a oslavovalo by celé Slovensko.
Bola to obrovská radosť, čo týchto ľudí vytiahla von v mrazivom počasí. Evidentne im to však neprekážalo.
Polícia mala čo robiť, aby tento chaos na cestách priamo v centre zvládla. Hliadky boli posilnené, ale aj na policajtoch bolo vidieť, že len kvôli oslavám nezasiahne. Koniec koncov aj samotní policajti sú poväčšine albánskej národnosti a z blížiacej sa nezávislosti sa veľmi tešili.
Prípravy orchestra v plnom prúde
Takisto plagáty o oslavách nezávislosti nenechávali nikoho na pochybách, že premiér Hasim Thaci v nedeľu nezávislosť naozaj vyhlási. Aj keď do poslednej chvíle termín neprezradil. Aj kosovskí symfonický orchester už v sobotu neskoro večer trénoval, aby Ódu na radosť v nedeľu dokonale zahrali. „Je to isté, že naozaj zajtra nezávislosť vyhlásia,“ pýtam sa muža hrajúceho na husle, cez ich krátku pauzu. „Neviem, možno áno,“ vyhýbavo odpovedá. Úsmev ale naznačuje, že skúška ich orchestra nie je len tak.
Večer pred hotelom Grand vystúpila aj skupinka ľudových tanečníkov, ktorí v typických albánskych krojoch tancovali miestne tance. Ich kroje netvorilo príliš veľa vrstiev, takže pri mínusových teplotách a v hustnúcom snežení im to dosť dalo zabrať. Radosť z toho, čo sa blíži ich asi hriala dostatočne, zdržali sa vonku minimálne hodinku.
Už večer sa na pešej zóne pripravovalo pódium, na ktorom mal údajne vystúpiť premiér. Odľahčene povedaná, vzhľadom na všetky tieto okolnosti, Thaci aj keby nechcel, už tú nezávislosť vyhlásiť musí. Ľudia by mu to určite neodpustili.
| Rozhovor: Ak nás niekto napadne, budeme sa brániť Rozhovor. Koštunicov človek v Kosovskej Mitrovici Momir Kasalovič. Srbsko tvrdo odsudzuje chystané vyhlásenie nezávislosti Kosova. Premiér Vojislav Koštunica vyhlásil, že kosovskí Albánci chcú na srbskom teritóriu vyhlásiť falošný bábkový štát. Vláda v Belehrade prijala uznesenie, podľa ktorého sa akýkoľvek nelegálny akt jednostrannej nezávislosti okamžite stáva neplatným. „Žiadne delene Kosova nepripadá do úvahy, pretože je súčasťou Srbska,“ povedal srbský koordinátor pre Kosovo Momir Kasalovič v Kosovskej Mitrovici. Ako budú reagovať srbské inštitúcie na jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova? My sa na nezávislosť vyhlásenú Albáncami budeme pozerať, ako by k ne nikdy nedošlo. Naďalej sa budeme rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 a budeme sa držať platnej srbskej ústavy. A v tej sa píše, že Kosovo je neoddeliteľnou súčasťou štátu. To je jediné, čo je pre nás záväzné. Čokoľvek ďalšie pre nás nemá žiadnu platnosť. Problémom by však v tomto prípade mohli byť Srbi, ktorí slúžia v kosovskej polícii. Potom to totiž bude polícia, ktorej zriaďovateľom bude kosovský štát... My sme sa nikdy nezúčastňovali na činnosti dočasných inštitúcií. Tie celý čas reprezentovali budúce nezávislé Kosovo, a preto sme tam nemali čo robiť. Musím však objasniť jednu vec: nenájdete ani jedného Srba, ktorí by si ctil symboly nezávislého Kosova. S Kosovskou policajnou službou je to zložitejšie. Rozhodnutie, ako sa voči nej zachovať, necháme na každom občanovi. Ako sa, podľa vás, Srbi rozhodnú? Opustia policajnú službu? Títo ľudia budú vyzvaní, aby zdieľali osud vlastného národa. Ale samotné rozhodnutie bude na nich. Čo znamená zdieľať osud vlastného národa? Srbskí policajti v Kosovskej policajnej službe nebudú môcť prijímať nariadenia z Prištiny, od kosovského štátu. Budú podliehať samosprávam v mieste, kde žijú. To bude jediný spôsob, ako budú môcť fungovať. Srbi žijúci na severe Kosova, kde existuje kompaktné osídlenie, sú si istí, že sa im nič nestane a nechcú odísť. To však neplatí o enklávach na juhu, odkiaľ chce odísť plno ľudí. Ako sa chce Srbsko starať o týchto ľudí? Máte pravdu v tom, že život v enklávach je o niečo horší ako na sever od rieky Ibar. Na juhu sa žije v nepriateľskom obkľúčení. My však chceme od medzinárodnej civilnej správy aj od jednotiek KFOR len jedno: nech Srbov ochránia, aby ich fyzicky nikto nenapádal, a nech ochránia ich majetok. O všetko ostatné sa postará Belehrad. Z čoho a ako budú Srbi žiť, to vôbec nie je starosť medzinárodného spoločenstva. Pripadá do úvahy rozdelenie Kosova? Táto vaša vízia tomu nasvedčuje. Žiadne delenie Kosova nepripadá do úvahy, pretože je súčasťou Srbska. Držíme sa medzinárodného práva, podľa ktorého sú hranice medzinárodne uznaného štátu nedotknuteľné. A čo sa týka spolužitia obyvateľov, ide o niečo iné. Za komunizmu sme síce mali motto: Bratstvo a jednota. To však bola len maska. Tu ľudia nikdy nežili spoločne, vždy vedľa seba. A inak to nebude ani teraz. Nech si Albánci zariadia svoj život podľa svojho, ako to považujú za najlepšie. Ale žiadne delenia neprichádza do úvahy. Výsledok by bol ten, že by sa táto idea objavila aj na iných miestach. Bojíte sa vy sám vyhlásenia nezávislosti? Ja osobne žiadny strach necítim. Som hlboko presvedčený o tom, že žiadne nezávislé Kosovo neexistuje a existovať nebude. My Albáncom nemôžeme zabrániť vo vyhlásení nezávislosti. Oni si myslia, že to je ich právo. A čo sa týka prípadných incidentov, ak nás niekto napadne, budeme sa brániť. Martin Ježek, spolupracovník HN |
| Kosovo – to je aj obchod s drogami a pašeráctvo Bratislava – Kosovo, ktoré sa nachádza na neveľkom území medzi Srbskom, Albánskom, Čiernou Horou a Macedónskom, patrí medzi najchudobnejšie spomedzi bývalých juhoslovanských republík. Jeho ekonomika patri medzi najmenej rozvinuté v Európe. Hlavnou príčinou sú následky krvavého vojnového konfliktu, ktorý túto juhosrbskú provinciu postihol na konci 90. rokov minulého storočia. Kosove s rozlohou iba 10 900 štvorcových kilometrov má 2,1 milióna obyvateľov. Väčšina z nich, 92 percent, sú kosovskí Albánci. Druhým najpočetnejším etnikom, tvoriacim 5,3 percenta, sú Srbi. Po skončení konfliktu v roku 1999 kosovskí Albánci aj Srbi bojujú najmä proti korupcii a vysokej nezamestnanosti. Podľa údajov z roku 2005 nemalo prácu až 41 percent obyvateľov. Okrem toho je Kosovo v súčasnosti považované za „raj“ pre obchod s drogami, pašeráctvo a organizovaný zločin. Slabá ekonomika Kosova je živnou pôdou pre takzvanú čiernu ekonomiku. Spadá pod ňu pašovanie benzínu, cigariet, stavebných materiálov. Prekvitajúca korupcia a vplyv všadeprítomných zločineckých gangov spôsobujú Kosovu veľké problémy. Navyše zločinecké gangy si tam často vybavujú medzi sebou účty, čo k reputácii vo svete Kosovu príliš nepomáha. Po skončení konfliktu v roku 1999 sa najviac síl v ekonomike vložilo do rozvoju obchodu, predaja a stavebníctva. Súkromný sektor po tomto roku sa rozbieha veľmi pomaly. Priemysel ostáva zatiaľ slabou stránkou kosovskej ekonomiky napriek tomu, že sa tam nachádzajú významné priemyselné komplexy. Medzi ne patrí napríklad Trepča, kde sa produkuje olovo, zinok, zlato a striebro. Kosovo má aj bohaté náleziská nerastných surovín, ako napríklad niklu, hnedého uhlia či bauxitu. Veľké problémy má však s výrobou a dodávkami elektrickej energie. V Kosove je takmer na dennom poriadku, že domácnosti sa na niekoľko hodín ocitnú bez prúdu. Kosovskí politici si práve od vyhlásenia nezávislosti sľubujú prílev zahraničných investícií do krajiny, čo by malo výrazne zlepšiť ekonomickú situáciu a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov. Pavel Achs |
| Srbská menšina „deň nezávislosti“ neoslavovala Gračanica – Malá srbská enkláva v Kosove, južne od hlavného mesta Priština, sa včera prebudila do krásneho slnečného rána. Ľudia z Gračanice ako každú nedeľu išli na rannú bohoslužbu a potom domov na obed. To, že práve v tento deň Kosovo vyhlasuje nezávislosť, tu nikoho nezaujímalo. Pre nich je to deň ako každý iný. „Idem teraz z omše domov, budem robiť to, čo vždy v nedeľu,“ hovorí Milan, muž v stredných rokoch. Aj ulice mesta sa značne líšia od tých v Prištine. Žiadne albánske alebo americké vlajky či nápisy „Ďakujeme vám za slobodu“ tu nevidieť. Žiadne trúbiace autá ani mladíci vykrikujúci „konečne sloboda“. Taká typická pokojná nedeľa. Mesto pritom pôsobí oveľa chudobnejšie a zanedbanejšie ako Priština. Ako keby ste boli zrazu úplne v inej krajine, a pritom sa nachádzate len pár kilometrov od hlavného mesta, kde to oslavami vrie. Taká normálna nedeľa Gračanica je preslávená svojím nádherným pravoslávnym kláštorom zo 14. storočia. V ňom bývajú zvyčajne bohoslužby, Včera však bol zatvorený, a tak som nemala príležitosť zažiť miestnu omšu v kláštore. Namiesto toho bola omša na akejsi fare hneď za kláštorom. Či zatvorený kláštor súvisel s vyhlásením nezávislosti Kosova, som sa nedozvedela. Nevedeli to ani švédski vojaci, ktorí majú pred múrmi kláštora stanovište. Podobne ako naši vojaci dohliadajú na srbský pamätník na Kosovom poli, švédski sú v Gračanici. Aj vojenská hliadka bola taká istá ako zvyčajne. Dvaja vojaci pri vchode do areálu kláštora, dvaja vnútri areálu. Žiadnu zvýšenú pohotovosť v súvislosti s vyhlásením nezávislosti nemali. „Nedostali sme žiadne špeciálne príkazy, striedame sa tak ako vždy,“ povedal jeden z hliadkujúcich vojakov. Policajné hliadky v autách boli úplne bežné. Aj noc zo soboty na nedeľu, keď to v Prištine poriadne vrelo, bola v Gračanici úplne pokojná. Úplne iný svet. Srbi z Kosova neodídu Srbi akúkoľvek nezávislosť odmietajú. Pre nich je Kosovo neoddeliteľnou súčasťou Srbska a iné nikdy neprijmú. Srbi sú pomerne skúpi na slovo, alebo možno sú už len unavení z nekonečných otázok novinárov, či zostanú žiť v Gračanici aj po vyhlásení nezávislosti. Pre nich je to domov, odkiaľ nikdy neodídu a zostanú tam za každú cenu. Iná odpoveď sa asi nájsť nedá. Medzi kosovskými Srbmi určite nie. Katarína Šimurková |
| Bezpečnostná rada OSN bude v nedeľu večer rokovať o Kosove Členovia Bezpečnostnej rady OSN sa v nedeľu o 19:00 SEČ stretnú na krízovom zasadaní, aby sa zaoberali kosovskou deklaráciou o nezávislosti od Srbska. Zasadanie sa uskutoční na základe žiadosti Ruska. Informoval o tom diplomatický zdroj. Stretnutie sa uskutočňuje potom, ako parlament Kosova vyhlásil nezávislosť od Srbska napriek rozhodnému odmietaniu zo strany Srbska a Ruska. Ruské ministerstvo zahraničia v nedeľu zverejnilo vyhlásenie, v ktorom požiadalo správu OSN v Kosove a misiu NATO, aby vyhlásenie nezávislosti anulovali. SITA |
| Prečítajte si aj: |
Tadič: Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova
|
| Prečítajte si aj: |
USA v súvislosti s Kosovom v kontakte s Ruskom a Srbskom |
| Prečítajte si aj: |
Klaus: Nezávislosť Kosova môže vyvolať dominový efekt
|
| Prečítajte si aj: |
Slovensko berie na vedomie vyhlásenie Kosova, zatiaľ neuvažuje o uznaní
|