Lohnert: Snažím sa surfovať na vlne inovácií

Srdcom technik, s diplomom manažéra. Martin Lohnert pracuje v spoločnosti Soitron už sedem rokov. Začínal ako systémový inžinier, a dnes je riaditeľom marketingu. Nebol to skok do neznáma, ale krok istoty. Cestou sem prešiel viacerými technickými pozíciami doma aj v zahraničí. "Myslím si, že by bolo mojím veľkým nedostatkom, keby som chcel riadiť niečo, s čím nemám skúsenosti.“

Informatika v žilách
Martin, rodený Bratislavčan, bol stále zahrabaný v technike. Bavilo ho s kamarátmi rozoberať a skladať počítače. Jednoducho vedel s nimi fungovať. No napriek tomu, že aj na gymnáziu bol v informatike ako doma, pri výbere vysokej školy načrel do úplne iného súdka. "Rozhodoval som sa viac medzi humanitnými vedami. Uvažoval som o ekonómii, fakulte manažmentu, dokonca som rozmýšľal, že budem právnik, nad čím sa dnes len smejem. Priznám sa však, že teraz sa už ťažko dopracujem k prapôvodnej príčine, prečo som sa videl v humanitných smeroch.“

Z možností, čo mal, sa mu zdala ako najlepšia Fakultu manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Rozhodnúť sa mu pomohlo aj to, že na škole bolo veľmi veľa predmetov v angličtine.

"Až s odstupom času si uvedomujem, koľko mi tá škola dala. Pretože v tej chvíli som naozaj inklinoval k technike alebo k informačným technológiám a nevidel som až taký veľký význam v tom, že som sa učil finančný manažment, účtovníctvo, marketing, manažment ľudských zdrojov... Myslím si, že to boli také celkom dobré základy, ku ktorým sa dnes môžem v myšlienkach kedykoľvek vrátiť.“

Prvé seriózne zamestnanie, kde Martin zbieral skúsenosti ešte počas štúdií, bola pozícia IT manažéra vo firme Asea Brown Boveri (ABB.) Tu sa len potvrdilo, že mu v žilách kolujú jednotky a nuly. "IT manažér, ktorý nemá žiadnych kolegov alebo nejaký tím, ktorý vedie, je síce fajn funkcia, pretože je to prvý zamestnanec oddelenia informačných technológií v danej firme, ale reálne to manažér nie je,“ spomína s úsmevom.

Slnko, klokany a sklamanie
Po štvrtom ročníku vysokej školy Martin balí kufre a odchádza do Sydney. Štúdiu na Slovensku dáva pauzu. Von ho to ťahalo, odkedy strávil rok na strednej škole v Spojených štátoch. "Veľmi intenzívne som vtedy rozmýšľal, že by som tam išiel aj na vysokú školu. Podarilo sa mi to splniť po štvrtom ročníku vysokej, kedy som však nešiel do Spojených štátov, ale do Austrálie.“

Štúdium u protinožcov Martina sklamalo. Škola, ktorá sa mu z letákov zdala perfektná, "bola veľmi podpriemerná na slovenské pomery. To, čo som sa tam mal učiť, absolútne nezodpovedalo tomu, čo deklarovali na papieri.“ Venoval jej preto minimum času, len nevyhnutný na to, aby získal diplom, ktorý je "absolútne bezcenný“, ako hovorí. Skutočnou školou mu bola práca. Zamestnal sa v spoločnosti Integra Information Systems, ako systémový inžinier. Oproti práci v bratislavskej ABB, kde informačné technológie spravoval smerom do vnútra firmy, tu si vyskúšal komunikáciu s vonkajším svetom.

V Austrálii vydržal dva roky. Ťahalo ho to domov. Po návrate na Slovensko si dokončil fakultu manažmentu a zároveň sa zamestnal ako systémový inžinier v spoločnosti Tronet, dnešnom Soitrone. Manažérske pozície zatiaľ obchádzal, nechcel byť "rýchlo kvaseným“ manažérom. "Vždy som mal pocit, že manažment nie je o vedomostiach, ale je aj o skúsenostiach. Je fajn mať nejaký teoretický základ, ale kvalita naozajstného manažéra je jednoducho v tom, že si veľa situácií prežil, že má naozaj dostatok skúseností.“

Zábava v pracovnom čase
Čo ho do Tronetu pritiahlo? "Bola to firma, ktorú som poznal na slovenskom trhu, poznal som v nej viacero ľudí, mal som osobné väzby na niektorých, čo tam pracovali, a spolupracoval som s nimi ešte ako zamestnanec ABB.“

Veci, ktorými sa spoločnosť vtedy zaoberala, boli pre Martina natoľko zaujímavé, až ich nepovažoval za prácu, "ale za kombináciu robiť to, čo ma baví a čím sa rád zaoberám, a navyše to môžem robiť v pracovnom čase. Dohodli sme sa s vtedajším technickým riaditeľom, že by som bol vo firme užitočný, a začal som pracovať. Motivujúce pre mňa bolo to, že som sa dostal v podstate do úplne novej oblasti, s ktorou som mal veľmi málo skúseností, a to bola celá technologická oblasť sietí.“

Keď sa firma menila na Soitron, vnútorné zmeny boli pre Martina výzvou. Po piatich rokoch na pozícii systémového inžiniera sa dostal do čela oddelenia komunikačných technológii. Tu už začal listovať v pamäti a vyhľadávať všetko, čo tam mal uložené pod heslom manažment. Viedol tím, prijímal ľudí, trénoval ich. "Veľmi dlho som sa učil spoznávať technickú stránku veci. A až keď som nadobudol pocit, že z nej niečo viem, mohol som začať zužitkúvať vedomosti, ktoré som získal na univerzite.“

Trvalo to však len pol roka. Martina to stále ťahalo za hranice, mal pocit, akoby v Sydney jeho misia ešte neskončila.

Odchody a návraty
Po návrate k protinožcom pracoval pre firmu Dimension data, "ktorá robí niečo podobné ako Soitron na Slovensku, až na to, že to robí globálne, a je v podstate najväčší dátový integrátor na svete. S trošku iným pohľadom som sa mohol poobzerať po firme, ktorá robí niečo podobné a robí to veľmi dobre.“ Dostal možnosť vyskúšať si ako funguje obchod. Skúsenosť síce dobrá, no po krátkom čase sa tam začal nudiť. "To pracovné vyťaženie tam naozaj bolo veľmi odlišné od čohokoľvek, čo som zažil na Slovensku. V zásade mi to veľmi rýchlo prestalo vyhovovať.“

V Austrálii tentoraz zostal len pol roka. Stačilo mu. Misia bola splnená. "Naozaj to bolo celé o tom, že som v sebe potreboval vyriešiť otázku, že sa tam potrebujem vrátiť, ale neviem prečo. Domov na Slovensko som sa vracal spokojný. Tešil som sa.“

V Soitrone ho už čakalo oddelenie marketingu, v ktorom sa stal riaditeľom. "Dostal som možnosť posunúť sa ďalej od techniky a zároveň s ňou zostať v kontakte. Čo je pre mňa ideálna kombinácia, ktorá ma v tejto chvíli veľmi napĺňa a baví.“

Pozície, ktorými prešiel, boli pre Martina dostatočnou prípravou na funkciu, ktorú dnes zastáva. "Myslím si, že je dobré mať čo najviac skúseností. Vtedy je človek schopný robiť správne rozhodnutia. Keď má danú situáciu k čomu prirovnať, keď môže zalistovať v pamäti a spomenúť si, aký bol predtým výsledok jeho rozhodnutí. Preto si vážim situácie a ľudí, s ktorými som prišiel do kontaktu a mal som možnosť sa od nich niečo naučiť.“

Marketing nie je reklama
"Z môjho pohľadu je marketing hrozne sprofanovaný a neviem, či len v našich zemepisných šírkach alebo aj inde vo svete. Mnoho ľudí si pod tým predstavuje prázdne sľuby a reklamy, často klamlivé a zavádzajúce. Ja to chápem tak, že marketing hovorí aj o tom, čo vlastne firma robí. Hovorí o tom, aj v rámci firmy, do ktorých vecí by sme sa chceli púšťať, ktoré sú tie, čo robíme dnes a ktoré sú tie, čo možno chceme robiť o týždeň alebo o rok. V zásade, aké sú naše produkty a služby, to je pre mňa tá hlavná oblasť pôsobenia, a taká bočná je, ako to efektívne komunikovať smerom von. Ako vysvetliť našim zákazníkom, prečo vlastne robíme tie veci, prečo sa im snažíme s niektorými z tých vecí pomôcť, v čom sme možno iní ako ostatní a prečo by sme práve my mali byť ich partnerom.“

Novú prácu Martin berie ako skúsenosť, ktorá mu dá ďalšie skúsenosti. Na dlhej ceste, ktorú má ešte pred sebou, si zatiaľ užíva to, že veciam, ktoré ponúka, ešte stále rozumie. "Celkom dobre poznám technológie, s ktorými pracujeme a budem sa snažiť, aby som im rozumieť neprestal, čo bude v dnešnom rýchlom svete celkom ťažké, pokiaľ sa im človek nevenuje denne. Chcem sa však udržať na vlne inovácií, ktoré denne prichádzajú.“