Vláda na januárovom zasadnutí síce rozhodla o financovaní projektu z vlastných zdrojov štátneho podniku a z peňazí rozpočtu verejnej správy, žiadny z týchto zdrojov však nie je istý. Vláda na januárovom zasadnutí síce rozhodla o financovaní projektu z vlastných zdrojov štátneho podniku a z peňazí rozpočtu verejnej správy, žiadny z týchto zdrojov však nie je istý. Napríklad minulý rok letisko zarobilo zhruba 400 miliónov korún, čo je pri súčasných cenách necelých päť percent z celkovej sumy.
Potrebujú viac daní
S financovaním Štefánikovho letiska nepočíta ani tohtoročný štátny rozpočet. „Treba vychádzať z toho, že štátny rozpočet je schválený. Vynakladanie dodatočných výdavkov bude závisieť od hospodárskeho rastu,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Znamená to, že štát „prebytočné“ peniaze získa len vtedy, ak napríklad na daniach získa viac, ako pôvodne predpokladal, prípadne zníži rozpočty iných rezortov. Vláda ani pri schvaľovaní rozpočtu nevedela, aké možnosti budú dostupné pri realizácii projektu.
V tom, ako bude štát podporovať bratislavské letisko v ďalších rokoch, tiež nie je jasno. Podľa Šmála je dnes predčasné hovoriť o možnej podpore letiska v nasledujúcich rokoch. „To bude diskusia na jeseň,“ povedal hovorca ministerstva financií. „Samozrejme by to muselo byť financované len do tej miery, aby sme splnili maastrichtské kritériá. Nemohlo by to ísť nad rámec,“ dodal Šmál.
O dva roky terminál
Investičný plán počíta s výstavbou nového terminálu v dvoch fázach. Prvá sa má začať už v septembri tohto roku a dokončia ju v apríli 2010. Nová budova, ktorá pohltí 2,8 miliardy korún, má prepravné kapacity letiska rozšíriť na tri milióny cestujúcich ročne.
Popri prácach na prvej etape má vedenie letiska do roku 2011 pripraviť aj projektovú dokumentáciu na druhú časť terminálu, ktorá má byť hotová v roku 2014. Druhá nákladnejšia etapa si vyžiada investície v hodnote až 5,7 miliardy korún.
Cestujúcich pribudlo
V porovnaní s januárom minulého roku podnik v prvom mesiaci 2008 zaznamenal 19-percentný nárast. Pod ten sa podpísali najmä dvojnásobné prepravné výkony pri charterových letoch, vzrastajúci záujem o spojenie do Košíc a niekoľko nových destinácií. Na druhej strane sa niektoré linky ešte minulý rok zrušili, napríklad spoločnosť Sky Europe preniesla viaceré kapacity do neďalekej Viedne.
| | Viac o téme nájdete v pondelňajších Hospodárskych novinách. |