Viaceré krajiny strednej a východnej Európy (SVE) čelia hrozbe, že nikdy nedosiahnu úroveň západnej Európy, upozorňuje najnovšia štúdia vypracovaná neziskovou organizáciou Lisbon Council.
Podľa nej síce ekonomický rast východo- a stredoeurópskeho regiónu značne prevyšuje ostatné krajiny, ďalšie pokračovanie tohto trendu a zvyšovanie prosperity však nemožno považovať za zaručené. Práve naopak, demografický vývoj a nedostatočné využívanie ľudského kapitálu sú spolu s nízkymi investíciami do vzdelávania a rozvoja zručností obyvateľstva ako aj nedostatočnými investíciami do vedy a výskumu najväčšími hrozbami pre vyhliadky týchto krajín do budúcnosti. Ak sa neprijmú potrebné opatrenia, existuje riziko, že v nadchádzajúcich desaťročiach sa z východnej a strednej Európy stane riedko zaľudnený región s ubúdajúcou pracovnou silou, ktorá bude musieť znášať bremeno bezprecedentného starnutia a ubúdania populácie.
Všetky nové štáty únie budú v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach čeliť výzve, ktorou je zmenšenie priepasti medzi nimi a západnou Európou v investíciách do ľudského kapitálu a jeho využívania. Táto priepasť sa prehlbuje najmä z dôvodu nízkej pôrodnosti, a tým aj klesajúceho podielu pracujúcej populácie, ako aj v dôsledku exodu mladých a zručných pracovníkov do zahraničia. Problémom nových členov EÚ je aj nedostatočná politika týkajúca sa investovania do ľudí starších ako 45 rokov, čím približne tretina populácie vytvára tzv. stratenú generáciu.
Štúdia uvádza hodnotenie krajín podľa tzv. indexu európskeho ľudského kapitálu, ktorý vyjadruje schopnosť štátov rozvíjať a udržiavať svoj ľudský kapitál. V 12-člennej skupine krajín, tvorenej novými členmi únie zo strednej a východnej Európy, Tureckom a Chorvátskom, dosiahlo najlepšie výsledky Slovinsko nasledované Tureckom a Litvou. Slovensko je 4. od konca, keď horšie hodnotenie má len Bulharsko, Poľsko a Chorvátsko. Česká republika je 4. najlepšia.
Na základe týchto výsledkov sa v správe konštatuje, že ČR, Estónsko a Slovinsko už dosiahli alebo dokonca prekročili životnú úroveň niektorých regiónov pôvodnej európskej 15. Tieto tri krajiny spolu s Litvou majú podľa štúdie reálnu šancu dobehnúť úplne životnú úroveň západnej Európy v nadchádzajúcich 20 rokoch. Štáty na opačnom konci rebríčka Bulharsko, Chorvátsko a Poľsko - čelia zase reálnej hrozbe, že zostanú uviaznuté v relatívnej chudobe v porovnaní s európskych priemerom a žiadne iné zdroje ale len ľudský kapitál ich môžu dostať z terajšej situácie. Slovensko je pritom len tesne pred touto skupinou.
Medzi štvoricou posledných krajín je SR aj v rebríčku zostavenom podľa výšky investícií na všetkých stupňoch vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov. S priemernými investíciami prevyšujúcimi 156 000 USD na osobu vedie na základe údajov z minulého roka Slovinsko, zatiaľ čo Slovensko s polovicou tejto sumy patrí do poslednej skupiny.
"Bulharsko, Rumunsko, Slovensko a Turecko zaostávajú. Ich nízke investície do vzdelávania a pretrvávajúce slabé výsledky v medzinárodných porovnaniach v oblasti vzdelávania indikujú, že v blízkej budúcnosti nedôjde v tomto smere k zlepšeniu," uvádza sa v správe.
StoryEditor