StoryEditor

Školné. Najviac 46-tisíc korún

02.01.2008, 23:00
Plánujete diaľkové štúdium na vysokej škole? Pripravte si peniaze. Ako externista zaplatíte za štúdium ročne až do 46-tisíc korún. Univerzity využili možnosť, ktorú im vlani schválil parlament a viac ako tristo študijných programov od budúceho školského roka spoplatnili.

 HN vám dnes exkluzívne prinášajú cenník poplatkov za externé štúdium na slovenských verejných vysokých školách. Najviac - 46-tisíc korún ročne, zaplatí záujemca za magisterské štúdium masmédií alebo štúdium andragogiky - vyučovania dospelých na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Najlacnejším študijným programom na bakalárskom stupni je charitatívna a sociálna služba na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte rovnakej univerzity - stojí 10-tisíc korún ročne.

Milióny od študentov
Päťročné štúdium manažmentu na Prešovskej univerzite vyjde na takmer 150-tisíc korún, rovnako aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Šesť rokov politológie na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka na 182-tisíc korún. Univerzity pripravili pre záujemcov o externé štúdium spolu viac ako osemtisíc miest. Od študentov tak plánujú vybrať za vzdelanie viac ako 150 miliónov korún. Ďalších vyše päťsto miest na externé štúdium ponúknu školy bezplatne - to znamená, že na štúdium sa vyzbierajú občania prostredníctvom štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva vyčlenilo na tento účel na rok 2008 zhruba 200 miliónov korún.
Výška školného bude nemenná počas celej dĺžky štúdia daného programu - také sú pravidlá vysokoškolského zákona. Ak však bude chcieť študent po získaní bakalárskeho titulu v štúdiu pokračovať externe aj na druhom stupni - magisterskom či inžinierskom - zaplatí viac. Napríklad trojročné bakalárske štúdium práva na Trnavskej univerzite stojí ročne 18-tisíc korún, za ďalšie dva roky na druhom stupni zaplatí študent ďalších 29-tisíc korún ročne. Budúceho právnika tak vyjde kompletné štúdium v Trnave na 112-tisíc korún. Rovnakú sumu zaplatí aj na Univerzite Komenského. Viac školy pýtať nemohli - uvedené školné je na hornej hranici, ktorú zaviedlo ministerstvo školstva. Podobne školy postupovali vo väčšine najatraktívnejších programov - práve, manažmente či sociálnej práci.

Padnú stropy?
Pri určení výšky školného sa dekani fakúlt riadili najmä záujmom o jednotlivé študijné programy a limitom, ktorý zaviedlo ministerstvo školstva. Pri niektorých študijných odboroch stanovilo limit dokonca až nad 150-tisíc korún ročne (napr. za všeobecné veterinárne lekárstvo, kynológiu, hygienu potravín). Minister školstva Ján Mikolaj však už pre HN avizoval, že horný limit na výšku školného plánuje v najbližších dvoch rokoch zrušiť - aj vzhľadom na fakt, že nie je odvodený od záujmu študentov o štúdium v programe, ale od nákladov na toto štúdium.
Školy zatiaľ atakovali na strop len v prípade najatraktívnejších programov - právo, manažment či sociálna práca. Aj v budúcom akademickom roku však bude vysokoškolský titul dostupný bezplatne. Poplatky v externej forme v žiadnom programe nezavedie osem vysokých škôl - Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ekonomická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene, Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, Univerzita Pavla J. Šafárika v Košiciach a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ostatné školy ponúknu bezplatne len časť programov.
Na Slovensku po septembri ostane aj škola, kde sa bude študovať len denne - Vysoká škola múzických umení v Bratislave. Vysoká škola výtvarných umení a Akadémia umení v Banskej Bystrici zase ponúknu externe len doktorandské štúdium.

Programy v externej forme štúdia na verejných VŠ – bezplatné (tabuľka)

Programy v externej forme štúdia na verejných VŠ (tabuľka)

 

Prečítajte si aj:
Tŕnistá cesta k spoplatneniu štúdia

Prvým politikom, ktorý otvorene pripustil možnosť spoplatnenia štúdia na vysokých školách, bol zrejme Sergej Kozlík (ĽS-HZDS). V roku 1998 ešte ako podpredseda vlády pre ekonomickú integráciu vyhlásil, že štát nemá zdroje na zvyšovanie financií pre vysoké školstvo a treba zmeniť mechanizmus financovania škôl.

Celý článok >>


Prečítajte si aj:
„Tichým“ darom je koniec

Šeky občianskym združeniam alebo sponzorské dary školám by mali zostať minulosťou. Aspoň tak to tvrdia viaceré vysoké školy po tom, čo sa vyberanie poplatkov za externé štúdium stalo oficiálnou záležitosťou. Od septembra minulého roka môžu školy od študentov vyberať peniaze podľa zákonom stanovených podmienok.

Celý článok >>


 

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
28. apríl 2024 13:26