Máte schválený váš druhý rozpočet. Aký rozdiel vidíte medzi tohtoročným, a tým budúcoročným?
Viete, že som nad tým neuvažoval, v čom sú iné? Každopádne tento posledný je lepší a vidí až do obdobia do roku 2010, ktoré je zaujímavé. Vidíme horizont, kedy sa slovenská ekonomika môže dostať do stavu, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je reálna.
Teda, že sa blížime k vyrovnanému rozpočtu?
Áno, k vyrovnanému štátnemu rozpočtu, a ten je povedzme v roku 2011 reálny. Nie je to iba fikcia.
Odkiaľ by mali prísť peniaze? Iba z rastu ekonomiky, ktorého tempo však zľaví zo súčasných úrovní okolo desiatich percent k piatim percentám, alebo sa nájdu aj na strane výdavkov?
Možností je viacero. Keď si pozrieme skutočný vývoj tohtoročného rozpočtu oproti schválenej verzii, tak zistíme, že je pozitívnejší. Rovnako aj ekonomický rast je vyšší, než boli naše prognózy, a to isté platí aj pre daňové príjmy. To je jedna časť vylepšenia. Na druhej strane stále treba pracovať na efektivite vynakladania financií, na čo máme celý plán. Takže zmeny sa dotknú aj výdavkov. Každopádne si myslím, že vyrovnaný rozpočet je v roku 2011 reálny.
Nesmieme zabúdať ani na fakt, že už teraz je v deficitoch započítaný dopad druhého penzijného piliera na verejné financie. Ten bude v budúcom roku na úrovni 1,2 až 1,3 percenta HDP. Ak si to prerátame, tak už v roku 2010 bude deficit existovať iba preto, že existuje druhý pilier, a v tom období si teda štát nebude vytvárať nové dlhy. V najbližšom období si teda budeme požičiavať už iba na financovanie druhého piliera.
Čo sa týka vyrovnanosti štátneho rozpočtu, napríklad Združenie podnikateľov Slovenska tvrdí, že pri súčasnom ekonomickom raste je povinnosťou každej vlády zostaviť vyrovnaný rozpočet už teraz. Bolo to možné, alebo len v teoretickej rovine?
Teoreticky je možné všetko, ale iba teoreticky. Ak počúvate výhrady k rozpočtu, tak nájdete iba pár hlasov, ktoré hovoria, že niektorý rezort dostal priveľa. Ja osobne som to počul iba v súvislosti s rezortom pôdohospodárstva, rezervou vlády a premiéra. To sú súhrnne približne štyri miliardy. Nech tých zdrojov, ktoré boli zle pridelené, bolo päť miliárd korún. Vecí, ktoré sú akože podfinancované, tých je výrazne väčšia množina. Čiže teoreticky je možné všetko, ale čo by to znamenalo v praxi? Prinieslo by to veľkú kritiku, že všetko je podfinancované. Keď hovoríme o rozpočte, tak tu ide o celú verejnú správu, nehovoríme o 380 miliardách štátneho rozpočtu, ale o 720 miliardách výdavkov. Zhruba 80 až 85 percent týchto výdavkov je fixných, legislatívne daných, ktoré sa nedajú zo dňa na deň meniť. Ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, vyjde nám, že z roka na rok sa až k vyrovnanému štátnemu rozpočtu dostať nemôžeme.
Pritom bývalá vláda, ktorá nám vytýka výšku schodku, sama v roku 2006 nekonsolidovala a schodok na tento rok naplánovala na 4,2 percenta. Pritom predchádzajúce roky boli oveľa nižšie. Rozpočet nakoniec skončil so schodkom 3,7 percenta, a tento rok mierime k úrovni 2,5 percenta. To je miera, ktorú na ministerstve považujeme za rozumnú.
Kde vidíte potom dôvod, že súčasná vláda má imidž tej, ktorá míňa viac ako tie predchádzajúce?
To neviem, ja som to neskúmal. Každopádne s tým ale nesúhlasím.
Nie sú dôvodom "darčeky" typu vianočné príspevky dôchodcom?
Asi to bude tým. Ale pozrime sa na to z matematického pohľadu. Mne z rozpravy o rozpočte vyplynulo, že v ňom máme problém s rozdelením peňazí v pomere päť miliárd k 720 miliardám. Tým pádom sú všetci na 99 percent spokojní s tým, ako je to rozložené. Lebo výhrady sú o iba necelom jednom percente z celkovej výšky výdavkov. Otázkou je, kde je ten ideálny stav. Ale keď je odchýlka päť miliárd, tak to vôbec nie je dôležitá suma.
Kde je podľa vás ten ideálny stav?
Plus mínus tam, kde sme. Baviť sa o tom, že fundamentálnym problémom je rozdelenie piatich alebo šiestich miliárd, tak to z makropohľadu vôbec nemá zmysel.
Keď sme pri tom rozdelení peňazí, ministerstvo financií prišlo v tomto roku, rovnako ako po tie minulé, s nižšími dotáciami pre agrorezort, než ten nakoniec dostal. Nakoniec ale zo šiestich miliárd, ktoré sa rozdeľovali na priority, šlo na dotácie farmárom vyše tri miliardy. Kam by ste ich dali vy?
Ja by som to tak nevidel. Vy ste to rozfázovali na fázy, ktoré sme my až tak nevnímali. My sme sa pohybovali v úplne iných sumách a kontextoch. To finálne rozdelenie bolo omnoho komplexnejšie, nešlo o to: poďme rozdeliť posledných šesť miliárd. Samozrejme, že sme pracovali s rezortmi aj na tom, ako majú znižovať počty zamestnancov, ako ušetriť na verejnom obstarávaní. Potom sa tieto zdroje nanovo rozdeľovali. Nebolo to o rozdelení šiestich miliárd.
A kde by som tie peniaze dal ja? Viete, teraz tu vládne koalícia zložená z troch politických strán a každá z nich má isté priority. A my ich musíme rešpektovať. Takže rozloženie peňazí odráža, a vždy tomu tak bolo, aj programy politických strán. Výsledok teda je aj z môjho pohľadu optimálny.
Ako chcete riešiť výdavky rezortov do budúcnosti?
Chceme ich zefektívniť. Cieľový stav je automatizácia riadenia verejných financií. Na to ale potrebujeme elektronický systém. A ten tu absolútne chýba, všetko sa rieši cez papiere. Ale aj v tom sa dá pre rezorty zaviesť prísnejší systém, ako obhajovať svoje výdavky, a ten určite zavedieme ako dočasné riešenie. V každom prípade budeme trvať na tom, aby bolo úplne zrejmé, o aký typ programu ide, kam smeruje, koľko bude stáť, čo sa ním dosiahne. Bremeno analýz presunieme na rezorty. Keď sa to zautomatizuje, nikoho nepustíme mimo tohto systému.
Ja som si optimisticky myslel, keď som sem prišiel, že niečo také existuje. Chcel som, nech mi povedia, ktorý softvér mi umožní, aby som si sám zistil, koľko sa minulo na automatizáciu. Po troch kolách papierového zisťovania a po troch korekciách smerom nahor sme sa dopracovali k sume 50 miliárd korún. Čo považujem za spodný odhad, a to sa minulo za osem rokov. Lebo každý si robil informačný systém individuálne, nič sa nekoordinovalo a nebol jasný cieľový stav. A to sa už mení.
Nemíňajú rezorty len preto, že môžu? Ku koncu každého roka je na tom štátny rozpočet pomerne dobre. Teraz je napríklad ku koncu novembra v približne päťmiliardovom prebytku. A v decembri tie peniaze zrazu zmiznú a schodok bude desiatky miliárd...
Dôvodom je, že neexistuje systém, ktorým by ste mohli sledovať, čo sa deje v reálnom čase. Všetko ide papierovou metódou štátneho výkazníctva, čo je absolútne neúnosné. Ale aj v tomto systéme ich prinútime, aby to robili tak, ako my potrebujeme.
Je aj jasné, že klasická choroba všetkých na svete existujúcich rozpočtových organizácií je strach, že ak peniaze neminú, nabudúce dostanú menej. Je to inštinkt, na základe ktorého fungujú. My s tým musíme bojovať. Každý výdavok sa preto bude musieť obhájiť, monitorovať a bude sa merať jeho efektívnosť. Tak budeme vedieť povedať: tu tie peniaze nepôjdu, lebo inde je pridaná hodnota väčšia. Takýto systém tu nikdy nebol. Spravili sme doteraz nejaké pokroky, nie sú však dostatočne veľké.
To rozpočtu vytýkalo aj Ineko. Podľa tohto inštitútu viac ako dve tretiny hodnotených opatrení nebolo merateľných, a teda aj ich efektívnosť bola neistá...
To ale neznamená, že sú neefektívne.
Ale nemerateľné...
To je možné.
Ako príklad sa spomínalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré s výnimkou dvoch programov okopírovalo tie staré z roku 2007, a ani neprepísali rok na 2008. Viete, kto je z tohto pohľadu najhorší?
Istá základná neefektívnosť je vo všetkých rezortoch. Rebríček top 10 si nerobíme, ale v každom prípade uznávam, že toto je problémová sféra. Preto sme si dali za úlohu, že zavedieme hodnotiaci systém efektívností. Túto výhradu beriem, že to treba zlepšiť, lebo je to kľúčom k úspechu v budúcnosti. Papierová metóda je nedokonalá, treba v prvom zlepšiť zber dát, aby sa dalo oprieť a skutočne kvalitné údaje. Budeme na tom pracovať.
Ako budete merať užitočnosť, na základe akých kritérií?
No, jednoduché to nie je.
Ak si vezmeme rozpravu v parlamente, tá sa odohrávala v rovine agrodotácie verzus školstvo a vzdelávanie. Ako zmeriate efektívnosť agrodotácií?
Treba na to vymyslieť kľúč. Určíme si, čo je pre nás najdôležitejšie, definujeme kritériá, ako je zamestnanosť, zvyšovanie kvalifikácie... Určíme univerzálne parametre hodnotenia a doplníme ich aj o individuálne, lebo každý rezort nie je rovnaký. Tomu sa budeme venovať v prvom polroku 2008, kým sa dostaneme k tvorbe rozpočtu na ďalšie roky.
V tom prípade asi narazíte na veľký politický odpor a lobing ministerstiev. Každý bude tvrdiť, že tá jeho metóda hodnotenia je najrelevantnejšia. Tipnem si, že ministerstvo pôdohospodárstva príde s tým, koľko ľudí žije na vidieku, a hodnotenie na základe zamestnanosti a podielu rezortu na tvorbe HDP sa im páčiť nebude. Máte takú politickú podporu koaličných lídrov, aby nenechali vašich kolegov, obrazne povedané, "roztrhať" vás?
Ja sa nechám rád roztrhať. Je to jediná správna cesta, a tou sa musíme vydať. Rovnako ako centralizácia niektorých funkcií. Množstvo vecí je duplicitných, a to je neefektívne.
Čo sa týka upratovania výdavkovej strany rozpočtu, tam je scenár jasný. Samozrejme, že tu bude politický odpor. Ako som hovoril, úradníci sa vedia veľmi efektívne brániť. Ono to nie je ani o ministroch, ale o tých nižších štruktúrach. Zdola narastá tlak odporu. Ministri pri svojom pracovnom zaťažení nemajú fyzicky šancu tvoriť všetky tie materiály. Minister je iba korektor, a tak sa niekedy pretlačí materiál, s ktorým nie je ani minister plne stotožnený. Dôvodom je krátkosť času.
Odpor bude, ale som optimista.
Dokážete to pretlačiť sám?
Myslím si, že v tomto mám úplnú podporu premiéra. Bude to kolektívny súboj.
Na ministerstvo ste prišli zo súkromného sektora. Ako sa líši tvorba rozpočtu vo firme a pre štát?
Predstavte si, že by ste mali firmu, ktorá by nemala jeden účtovný informačný systém. Každé oddelenie by malo vlastný, mali by ich niekoľko, a ani tie by medzi sebou nekomunikovali. Takto by sa vám zbierali dáta a vy by ste sa z nich snažili vykúzliť rozpočet. Dá sa to, ale ste hendikepovaný tým, aké dáta dostanete.
Plus tých faktorov, s ktorými musíte počítať, je strašne veľa. Triafate na pohyblivý terč a chcete zacieliť na plus mínus miliardu. Pri 720 miliardách výdavkov to nie je cielenie do čierneho. Mierite na stred stredu čierneho.
V porovnaní s minuloročným rozpočtom to vyzerá tak, že sa vám podarilo oveľa viac vyškrtať výdavky, nazvem ich "vianočné darčeky". Máte pocit, ste v politických rokovaniach úspešnejší vrátane presviedčania premiéra?
Myslím, že chápanie všetkých rozpočtov toho, aké sú rozpočtové možností, sa výrazne zlepšilo. Z toho vyplýva podstatne menšie množstvo nesplniteľných požiadaviek.