Bežné príjmy domácností na Slovensku dosiahli podľa predbežných odhadov Štatistického úradu SR v prvom polroku tohto roka 665,9 mld. Sk a nominálne tak medziročne vzrástli o 10,7 %. Domácnosti z nich na úhradu bežných výdavkov použili okolo 140 miliárd korún. V štruktúre výdavkov dominovali sociálne príspevky (67,4 %). Tie nasledujú bežné dane z dôchodkov, majetku a ostatné bežné transfery, ako aj výdavkové dôchodky z majetku.
Po uhradení bežných výdavkov mali domácnosti na ďalšie použitie hrubý disponibilný dôchodok vo výške 524,9 mld. Sk, ktorý bol medziročne vyšší o vyše desať percent. Na celkovej konečnej spotrebe domácností sa pritom najviac podieľali nákupy potravinárskeho tovaru (21,8 %), výdavky na bývanie (19,4 %), na nábytok, bytové vybavenie, bežnú údržbu domácností (7,6 %) a na odievanie a obuv (5,1 %).
Hrubé úspory obyvateľov dosiahli takmer 50 miliárd korún, čo predstavuje medziročný nárast o 23,2 %. Slováci pritom čoraz viac investujú na finančných trhoch, ktoré ponúkajú lákavé výnosy bez rizika straty. Štefan Panenka, vedúci odboru klientských investícií Slovenskej sporiteľne hovorí: „Spomedzi vkladových produktov Slovenskej sporiteľne je najväčší záujem o zaistené vklady s dobou viazanosti 18 mesiacov. Tranžu zaisteného vkladu s viazanosťou 18 mesiacov v objeme 600 miliónov korún sme vypredali za rekordných 8 dní. Klienti investovali do tohto produktu denne priemerne 70 miliónov korún.“
Občania pritom podľa Panenka uprednostňujú najmä štandardné termínované vklady, tvoriace 34 percent všetkých vkladov ich klientov. Medzi termínovanými vkladmi sú najobľúbenejšie vklady s viazanosťou na 1 rok, ktorých objem vzrástol medziročne o 127 percent.
Hovorkyňa Ľudovej banky Jana Lukáčová povedala, že „klienti dávajú prednosť krátkodobým vkladom do 5 rokov, pričom preferujú vkladové produkty s garanciou ich investície a výnosu. Z tohto pohľadu sú to najmä termínované účty. Vkladné knižky klienti už vyhľadávajú v menšej miere.“
Čo sa týka podielových fondov, podľa hovorkyne Ľudovej banky Jany Lukáčovej, mieri viac ako polovica investícií do podielových fondov s dlhodobým investičným horizontom a rastovým cieľom, čiže akciových podielových fondov. „Tieto investície boli nasledované investovaním do podielových fondov s nižším rizikom, čiže dlhopisovými podielovými fondmi,“ dodáva Lukáčová.
| | Kompletnú tému nájdete v stredajších Hospodárskych novinách. |