Súčasné generácie politikov sa musia podľa nich usilovať o to, aby sa podobná situácia nikdy neopakovala. "Je to spoločný čierny bod v českých i slovenských dejinách," uviedol Gašparovič a dodal, že tanky nikdy neprinášajú slobodu. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy bol pre Slovákov a Čechov, ktorí si začali uvedomovať, že sa dá žiť ináč, slobodnejšie, spoločným utrpením, dodal Gašparovič. Klaus odmieta interpretovať vývoj, ktorý bol v Československu od polovice šesťdesiatych rokov ako zmeny vo vnútri komunistickej strany. "To bola jedna časť tohto procesu, ale tu predsa prichádzalo k celonárodnému posunu videnia všetkého niekde inde a tá dynamika celého procesu nebola diktovaná zasadnutiami ústredného výboru komunistickej strany," dodal. 21. august bol podľa Klausa začiatok konca komunizmu v Československu. Erózia tohto zriadenia pokračovala dve desaťročia, aby definitívne skončilo v novembri 1989.
Po rokovaní za zatvorenými dverami prezidenti položili kytice k pamätnej tabuli obetiam paľby sovietskych okupantov do neozbrojeného davu v auguste '68 na Šafárikovom námestí v Bratislave. Gašparovič a Klaus si potom prezreli výstavu fotografií z augustových udalostí fotografa Ladislava Bielika. "Veľmi by som si prial, aby generácie, ktoré toto obdobie na rozdiel od nás nezažili, sa sem prišli pozrieť, a aby táto vec nebola nikdy zabudnutá," povedal Klaus.
Na Šafárikovom námestí dnes rozvinuli dvaja občania plagát s tvárami politikov, ktorí sa postavili na stranu Ruska, pri jeho konflikte s Gruzínskom. Medzi portrétmi Fidela Castra, Alexandra Lukašenka bol aj Václav Klaus. "Sme tu preto, aby ľudia otvorili oči, aj keby to videl len jeden a zamyslel sa, aj to je dosť," povedala Martina Tichá. Dodala, že vojna sa nezačína vtedy, ak nám ju ukážu v televízii v hlavných správach. "Ten konflikt tam bol a Gruzínsko ho nezačalo," poznamenala.