StoryEditor

Za elektrinu platíme najviac

10.07.2007, 00:00
Slováci platia za spotrebu elektriny v pomere k svojim príjmom najviac spomedzi všetkých národov Európskej únie. Vyplýva to z porovnania cien za minulý rok, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Podľa úradu je u nás elektrina najdrahšia tak pre domácnosti, ako aj pre priemysel.

Útok na Eurostat
Energetici však upozorňujú, že takéto porovnávanie nemusí byť objektívne. Vo výrobe náklady na energie predstavujú často 60 až 70 percent. Tie však vznikajú na medzinárodných trhoch. "Lokálnu paritu kúpnej sily tu preto nemožno použiť relevantne," tvrdí hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva.
Metodika Eurostatu sa nepozdáva ani distribučným spoločnostiam. "Údaje vychádzajú z nesprávneho výmenného kurzu, prepočtu parity, no predovšetkým do prepočtov započítavajú nesprávne ceny produktov nielen ZSE, ale aj VSE a SSE. V minulom roku Eurostat mixoval tarify domácností a podnikateľov, čím vytváral neexistujúce kategórie odberateľov. Domnievam sa, že v tomto roku ide o podobnú záležitosť," povedal Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky.
Najdrahší z nových
Čísla Eurostatu k nám však nie sú priaznivé, ani keď nezohľadníme kúpyschopnosť ľudí a firiem. Elektrina pre domácnosti aj podnikateľov je desiata najdrahšia v únii a najdrahšia spomedzi jej 12 nových členov. Viac ako na Slovensku platia za elektrinu len rezidenti niektorých krajín starej pätnástky a cyperskí podnikatelia.
Podľa rýchleho prieskumu HN firmy ceny energie ako veľké negatívum nevnímajú. "Sú veci, ktoré sú dané a podnikateľovi sa, samozrejme, nemusia páčiť. Môže proti nim bojovať, ale nezmení ich," hovorí Dušan Koblíšek z Matadora.


"V predchádzajúcom období sa zdôrazňovalo, že ceny energií sa musia dostať na európsku úroveň. Z tých istých pravidiel Bruselu však vyplýva, že vláda sa má postarať o ochranu spotrebiteľa, kým nie je dostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie. To sa nedialo," povedal hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara.

Možnosť regulovať
Vláda si už novelou regulačného zákona zaručila možnosť prostredníctvom regulačného úradu rozhodovať o cenách elektriny aj na liberalizovanom trhu, v krajnom prípade by dokonca štát mohol začať regulovať aj vyrobenú elektrinu, čo sa nerobí už v žiadnom štáte únie.
"Regulácia by bola cestou opačným smerom od cieľov Európskej únie. Slovenské podnikateľské subjekty fungujú na rovnakom trhu ako podnikatelia zo zahraničia. Majú možnosť vybrať si svojho dodávateľa, a teda aj cenu vygenerovanú na prepojenom energetickom trhu," dodal Kopřiva.
Ako v rozhovore pre HN uviedol predseda Rady pre reguláciu Jozef Holjenčík, reguláciu elektriny vníma ako "krajnú možnosť" a zatiaľ sa o nej neuvažuje.

Ceny elektrickej energie v Európskej únii
(v eurách za megawatthodinu bez daní, rok 2006)
  Domácnosť
(ročná spotreba 3,5 MWh)
Podnikateľ
(ročná spotreba 2000 MWh)
Veľká Británia 125,4 95
Malta 94 89,7
Portugalsko 142 86
Grécko 66,1 69,8
Luxembursko 150,9 96,3
Írsko 146,5 112,5
Cyprus 117,7 104,8
Litva 65,8 54,8
Lotyšsko 58,3 44,3
Estónsko 63,5 53,4
Česká republika 89,8 78,3
Rumunsko 85,5 84,2
Slovensko 129,2 93,2
Maďarsko 101,9 81,2
Slovinsko 88,7 75
Bulharsko 54,7 46,5
Chorvátsko 76 59,7
Španielsko 100,4 81
Belgicko 122,9 88
Poľsko 91,9 54,1
Francúzsko 92,1 54,1
Fínsko 87,7 54,2
Nemecko 143,3 94,6
Nórsko 136,1 72,4
Taliansko 165,8 102,7
Rakúsko 105 78,6
Holandsko 140 92
Švédsko 108,8 62,6
Dánsko 117 63,8
EÚ 27 117,2 82,2
Zdroj: Eurostat

01 - Modified: 2003-06-01 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Nové opatrenia proti teroru
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
23. november 2024 01:56