Podľa výsledkov prieskumu The Economist Intelligence Unit (EIU) a Kolumbijskej univerzity, zameraného na perspektívy priamych zahraničných investícií vo svete do roku 2010, sa však popri terajších nástrahách ich rastu, ako je politická neistota a legislatíva v jednotlivých krajinách, stane tak v rozvíjajúcich sa, ako aj vo vyspelých ekonomikách štátny protekcionizmus. "Nevidíme tam ani boom, ani umŕtvenie, ale akúsi stiesnenú globalizáciu," povedal pre BBC pri prezentácii štúdie šéfeditor Robin Bew.
V tomto roku sa pritom výška priamych zahraničných investícií odhaduje na 1,474 bilióna dolárov (v prepočte 35 759 biliónov Sk), čo sa približuje k doterajšiemu vrcholu, ktorý predstavoval rok 2000. Na porovnanie, v roku 2006 bola ich výška celosvetovo 1,33 bilióna dolárov. A hoci sa v nasledujúcom roku čaká mierny pokles (1,406 bilióna dolárov), analytici to pripisujú len zníženiu akvizícií a fúzií. No na nasledujúce tri roky predpokladajú opätovne vzostupný trend. Podľa štúdie budú hlavným prijímateľom aj v rokoch 2007 - 2011 naďalej USA, ktoré by mali z celosvetového priemeru ukrojiť 17 percent a získať tak priame zahraničné investície v objeme 250,9 miliardy dolárov.
Akvizície a fúzie
Spomínané akvizície a fúzie, teda nie tzv. investície na zelenej lúke, sa najväčšou mierou podieľali a podieľajú na raste priamych zahraničných investíciách, dokonca i v krajinách strednej a východnej Európy. Ako uviedol pre Newsru.com riaditeľ spoločnosti PWC Consulting-PLI Roel Spee, súčasné "znižovanie fúzií a akvizícií sa už v blízkej budúcnosti zastaví. Nepôjde preto o kolaps, akého sme boli svedkom v roku 2001. Priame zahraničné investície by vďaka nim mali celosvetovo opäť rásť ročne okolo 4,5 percenta a v roku 2011 dosiahnuť výšku 1,604 bilióna dolárov." Podľa agentúry Bloomberg sa za prvý polrok tohto roka predpokladá hodnota akvizícií a fúzií okolo 650 miliárd dolárov.
Za najväčšie riziko priamych zahraničných investícií sa však podľa výsledkov prieskumu spoločnosti Lloyd medzi 500 najväčšími spoločnosťami vo svete stal štátny protekcionizmus. A to nielen v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ale aj vyspelých. Ako aj HN písali, len nedávno hovoril ruský prezident Vladimir Putin o tom, že chce využiť už prijatý zákon o obmedzení priamych zahraničných investícií "na ochranu našich záujmov". Medzi "najzraniteľnejšie" sektory pritom patrí energetický, kde boli mnohé kontrakty nanovo menené, prípadne investori boli prinútení predať časť svojho podielu štátnej firme, prípadne si štát iným spôsobom "vynútil" kontrolu. Podobne je na tom aj Čína, ktorá sa navonok tiež otvorila zahraničným investíciám. Celkovo napočítali autori štúdie Lloyd 200 medzinárodných sporov, ktoré sa týkali protekcionizmu. Podľa prieskumu dokonca viac ako polovica oslovených riaditeľov veľkých firiem tvrdí, že politický tlak na podnikateľské prostredie rastie.
Stabilné Slovensko
Akvizície a fúzie sa veľkou mierou podieľali aj na zozname v rebríčku LocoMonitor tzv. nových projektov v priamych zahraničných investíciách. V prvej desiatke za rok 2006 figurujú hneď štyri krajiny z východnej Európy - Rusko, Rumunsko, Poľsko a Bulharsko. Slovensko skončilo v strede rebríčka so 115 projektmi, čo je o niečo menej, ako rok predtým.
Celkovo sa však Slovensko podľa EIU v príjme priamych zahraničných investícií na obyvateľa v rokoch 2007 až 2011 umiestnilo na 35. mieste s hodnotou 406 dolárov a nechalo za sebou z krajín EÚ Poľsko či Litvu. Pri hodnotení podnikateľského prostredia skončila naša krajina v hodnotení na 29. mieste, teda oproti minulému hodnoteniu za roky 2000 - 2006 si polepšila o dva body. "Podnikateľov stále láka priaznivá podnikateľská klíma, lacná a kvalifikovaná pracovná sila a strategická poloha v Európe," tvrdí EIU. Napriek tomu podľa Economist intelligence Unit zaostáva Slovensko za susedmi, najmä za Českou republikou, pokiaľ ide o výdavky na vedu a výskum.
| Prílev zahraničných investícií v rokoch 2007 - 2011 | |||
| Krajina | Objem (v mld. USD) | Celosvetový podiel (v %) | Výška investícií v roku 2006 (v mld. USD) |
| 1. USA | 250,9 | 17 | 183,6 |
| 2. Veľká Británia | 112,9 | 7,5 | 137,7 |
| 3. Čína | 86,8 | 5,8 | 78,1 |
| Na porovnanie: | |||
| 24. Poľsko | 12,6 | 0,84 | 14,5 |
| 43. Česká republika | 5,4 | 0,36 | 6,0 |
| 44. Maďarsko | 5,1 | 0,34 | 6,1 |
| 56. Slovensko | 2,2 | 0,15 | 4,2 |
| Zdroj: EIU | |||
Priame zahraničné investície v SR (2007 - 2011)
Na obyvateľa (v mld. USD) Umiestnenie vo svete V % HDP Umiestnenie vo svete K celkovým investíciám (v %) Umiestnenie vo svete
406 35. 2,70 49. 10,35 55.
Zdroj: EIU