Na jeho výstavbu získala švédska medzinárodná spoločnosť povolenie na jar v roku 2005. O byty v lukratívnej časti hlavného mesta je veľký záujem. Pre neustále prieťahy však musel developer vyplatiť nemalé odškodné záujemcom, ktorí stratili trpezlivosť.
Vysoké odškodné
Bežným postupom developerských spoločností je, že len čo dostanú stavebné povolenie, začínajú s predajom priestorov. Práve to je jedným z kameňov úrazu spoločnosti. Z bytov, ktorých výstavba je prerozdelená na štyri etapy, bolo okolo 70 percent rezervovaných. „So záujemcami sme mali podpísanú tzv. rezervačnú zmluvu s následnou kúpnou zmluvou. Kvôli nedodržaniu termínov sme museli vrátiť nielen zálohu, ale vyplatiť aj odškodné ľuďom, ktorí odstúpili od zmluvy,“ potvrdzuje pre HN Magdaléna Dobišová, hovorkyňa spoločnosti.
Investície, ktoré spoločnosť stratila, však Dobišová nekonkretizovala. Ako pre HN uviedol Radek Pšenička, konateľ Skanska Reality, „tak zálohu, ako aj odškodné sme vrátili približne 30 percentám ľudí“. Dodáva, že „títo ľudia majú aj naďalej záujem o bývanie na Devíne, avšak z dôvodu, že sa ešte nezačalo stavať, odstúpili predbežne od zmluvy“.
VIDEO: Skanska ponúkla Devínčanom ústretové riešenia
Mníchovský diktát
Udalosti okolo projektu však naberajú ešte ostrejšie črty. Skanska držala v rukách právoplatné stavebné povolenie na inžinierske siete a vodovodné stavby, avšak starostka Devína Ľubica Kolková dodnes odmieta podpísať stavebné povolenie na komunikácie. Rozpútala sa tak vojna, v ktorej Kolková atakovala Skansku vyjadreniami, že chce zničiť pôvodnú historickú tvár Devína.
Skanska na margo udalostí prezentovala projekt, ktorý by mal zohľadňovať pripomienky obce a obyvateľov Devína. Podľa slov Kolkovej však „13 viladomov z prvej a druhej etapy svoju podobu nezmenilo. Bolo zachované pravouhlé rozpoloženie a štyri podlažia, čo vážne narúša vidiecky kolorit obce.“
Pšenička pre HN potvrdil, že prvá a druhá etapa naozaj nezmenili svoju podobu z dôvodu, že byty sú už predané, a tak spoločnosť ako investor nemôže zrazu zmeniť plán výstavby, ktorý je zmluvne dohodnutý. Tvár bytového objektu Viladomy zmenili iba zvyšné dve etapy, ktoré sa snažili prispôsobiť podmienkam.
Ako jeden z posledných ústupkov zo strany starostky bolo zaslanie memoranda, ktoré predstavitelia spoločnosti Skanska prirovnali k mníchovskému diktátu. Boli v ňom uvedené požiadavky, ako napríklad vybudovanie oddychových priestorov či zabezpečenie potravín pre obyvateľov Devína. Starostka žiada tiež to, aby priestory v okolí komplexu boli prístupné pre všetkých. „Nemôžeme predávať naše vlastné pozemky záujemcom s dodatkom, že na ne budú musieť pustiť všetkých Devínčanov,“ háji stanovisko Dobišová. Na otázku HN, kde budú polyfunkčný objekt s využitím pre obchod a služby stáť, však Pšenička odpovedal vyhýbavo: „Poskytneme bytové priestory a taktiež priestory na doplnenie infraštruktúry, napríklad aj pre potraviny. O ich kúpu tak môže prejaviť záujem každý.“
V nedohľadne je tiež postavenie obytného súboru. Ten sa z pôvodných 381 bytových jednotiek znížil o 60, pri súčasných trhových cenách 70-tisíc Sk za štvorcový meter tak došlo k zníženiu tržieb až o 315 miliónov korún. Vložené investície predstavujú už okolo pol miliardy korún. Ak starostka a švédsky developer nenájdu spoločnú reč, v konečnom dôsledku môže celá vec postúpiť na súdne konanie. Túto záležitosť však nechcel nikto zo Skanska komentovať. „Budúce kroky budeme konzultovať, ale jednoznačne sa budeme riadiť zákonmi Slovenskej republiky. Očakávame riadny zákonný legislatívny postup v stavebných konaniach,“ ukončuje Pšenička.