Jedna zo zbraní vlády Ivety Radičovej proti vysokej nezamestnanosti bude takzvaný medzitrh práce. Opatrenie funguje na princípe "málo zarábaš, dostaneš k platu ešte dávku od štátu“. Nová štvorkoalícia si ho dala do vlastných téz, ktoré majú byť základom pre programové vyhlásenie novej vlády. "Cieľ je jasný. Chceme, aby sa oplatilo opäť pracovať,“ povedal podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Kedy by sa medzitrh práce mohol stať realitou, nie je zatiaľ jasné. Na nové kroky budúcej vlády je naďalej uvalené informačné embargo. "Zatiaľ žiadne otázky, žiadne odpovede,“ reagoval aj budúci minister práce a podpredseda SaS Jozef Mihál. Opatrenie by sa malo týkať dlhodobo nezamestnaných.
Neoplatí sa pracovať 100-tisíc ľuďom
Ako málo teda má človek zarábať, aby mal nárok aj na súbežnú dávku od štátu? To nie je ešte jasné. Rovnako nejasná je aj výška dávky, ktorú bude štát poskytovať nízkopríjmovým skupinám ľudí. Suma by však mala závisieť od výšky platu. V praxi by to teda znamenalo, že čím nižší plat, tým vyššia dávka, a naopak. "Ide o dobré riešenie, ktoré by určite malo pomôcť mnohým ľuďom zamestnať sa,“ myslí si analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Podľa neho bude veľmi dôležité, aby sa systém nastavil tak, aby sa do práce oplatilo každé ráno vstávať. Aby bol príjem zo zamestnania omnoho vyšší ako len podpora, ktorú poskytuje štát. "Dnes sa neoplatí pracovať približne 100-tisíc ľuďom. Ďalšou vecou je však reálny dopyt po pracovnej sile, ktorý v súčasnosti nie je,“ povedal Páleník.
Nahradiť minimálnu mzdu
Podľa šéfa Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy INEKO Petra Goliaša by toto opatrenie malo nahradiť minimálnu mzdu. "Aby teda nie firma garantovala pracovníkovi minimálny príjem určený vládou, ale aby ju stál skutočne toľko, aká je jeho cena práce. A štát by pracovníkovi garantoval nejaký doplatok k tomu príjmu, ak by bol nízky.
Vôľu zaviesť súbeh štátnej dávky a príjmu, teda medzitrh práce, vítajú aj zamestnávatelia. Podľa nich to však nebude kľúčový krok k oživeniu pracovného trhu a naštartovaniu nových pracovných miest. "Ide o takú pomocnú barličku. Zásadnú zmenu však vidíme vo väčších systémových zmenách,“ reagoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Prvou by mala byť spružnenie Zákonníka práce a druhou zníženie vysokého odvodového zaťaženia. Oba kroky má však nová vláda v pláne.
Problém: dlhodobo nezamestnaní
Okrem toho chce štvorlístok SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd uspieť v potláčaní nezamestnanosti zavedením odvodových prázdnin pre zamestnávateľov. Firmy by mali na ne nárok v tom prípade, ak by dali prácu dlhodobo nezamestnaným. Práve táto skupina ľudí bez práce je najviac riziková, keďže priemerný čas, počas ktorého ľudia zostávajú doma namiesto toho, aby chodili do práce, sa neustále predlžuje. V súčasnosti je to vyše roka. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza bude dlhodobá nezamestnanosť v najbližších rokoch pre krajinu veľkým problémom. "Treba to riešiť,“ apeluje.