Svaloví mutanti

Profesor fyziológie Lee Sweeney z pennsylvánskej univerzity to už vyskúšal na hlodavcoch. Myšiam a potkanom naočkoval neškodnú baktériu, na ktorú napojil gén IGF-I. Dosiahnuté výsledky vyrazili dych. Svaly hlodavcov sa zväčšili a zosilneli o 15 až 30 percent. Navyše aj v starobe zvierat neochabujú svaly tak, ako je obvyklé. "Z obrovského množstva listov, ktoré dostávam, je polovica od chorých, ktorí sa pýtajú, či im môžem pomôcť," povedal Sweeney na nedávnom výročnom zasadaní Americkej asociácie pre povznesenie vedy (AAAS). "Druhú polovicu však píšu športovci alebo ich tréneri, ktorí sú zvedaví, či by aj oni nemohli využiť naše skúsenosti."
b Podľa názoru psychológov i psychiatrov špičkoví športovci sú ako hlavní aktéri vždy pripravení priniesť obrovské riziká pre účasť na poli slávy. Potvrdzuje to ešte staručký súkromný prieskum z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia, ktorý vtedajší svetový rekordér v hode diskom Američan Jay Silvester urobil medzi niekoľkými desiatkami špičkových atlétov. Na každého sa obrátil s otázkou, či by bol ochotný užívať anabolické steroidy, ktoré zvyšujú výkonnosť pri silových a výbušných športoch (v ľahkej atletike sú to vrhači, šprintéri a skokani), keby mu tento krok zaručil zlatú medailu na najbližšej olympiáde. Malo to iba jediný háčik - len päťdesiatpercentnú šancu na prežitie do piatich rokov. Osemdesiat percent oslovených odpovedalo, že by podobné riziko podstúpilo. Silvester prieskum publikoval.
Navyše aj všemocné peniaze. Model motivácie dosiahnuť špičkový športový úspech dnes motivuje o to viac, že sa okolo neho - na rozdiel od čias amerického diskára - pohybujú neporovnateľne vyššie sumy peňazí. Takže aj keď už - hádam s výnimkou Číny alebo menších komunistických štátov - nemožno vybudovať podobné špecializované centrá a tímy lekárov, aké pracovali vo východonemeckom NDR či v Sovietskom zväze, predpokladá sa, že nejaké prísne utajené globálne centrá na princípe trhu s génovým obchodom by vzniknúť niekde vo svete mohli.
O zneužití sa nepochybuje. O zneužití génovej liečby ako dopingu málokto pochybuje. Športovci predsa podobne ako doping zneužili ľudský rastový hormón pôvodne určený pre deti s poruchami rastu a neskôr aj hormón erytropoetín používaný na liečbu obličiek. Erytropoetín ako doping podporuje tvorbu červených krviniek, čím je v organizme zabezpečený vyšší prílev kyslíka a najmä vytrvalci a bežci na lyžiach ho zneužívajú.
Sen športovcov. Pri jednom pokuse profesor vstrekol baktériu s IGF-I aj dvadsiatim štyrom potkanom iba do jednej zadnej nohy. Polovici zvierat, ktoré nemali dostatok priestoru na pohyb, sa svaly priemerne zväčšili o 15 percent. Druhá polovica však musela po ceste za potravou prekonávať náročnú cestu rebríkom a zvieratá navyše na chrbte nosili pripevnenú záťaž. Ich génmi posilnené svalstvo sa zväčšilo o vyše 30 percent. "To je čosi, o čom snívajú tréneri vrcholových športovcov," poznamenal Sweeney.
Pacienti s oslabenými svalmi. Prvoradým cieľom genetikov je, prirodzene, pomoc chorým a starým ľuďom s poškodenými alebo oslabenými svalmi. "Pokusy s liečbou ľudí by sme mohli začať do desiatich rokov," odhaduje profesor Sweeney. Dovtedy veda musí vyriešiť hlavné vedľajšie zdravotné účinky, ktoré by mohla génová terapia spôsobovať. V tejto súvislosti sa napríklad spomína leukémia dvoch francúzskych chlapcov s poruchou imunity, ktorých organizmus takouto formou rakoviny reagoval na génovú terapiu. Všeobecne sa však predpokladá, že ešte predtým, ako sa génová terapia stane bežnou formou liečby v nemocniciach, rozhodne po nej siahnu športovci a ich tréneri.
Problematická kontrola. Dnešné antidopingové pravidlá už zakazujú využívať prenos génov na dosiahnutie lepšieho športového výkonu. Problém je, že prekročenie tohto pravidla nemožno skontrolovať. Teoreticky však prichádza do úvahy odobratie časti tkaniva športovca na génový rozbor, a takáto identifikácia génu, ktorý nie je prirodzenou súčasťou jeho organizmu. Prirodzene, nejde o najpríjemnejšiu procedúru. Samozrejme, tí, ktorí gény použijú na zvýšenie výkonu, budú chcieť byť chránení pred odhalením antidopingovou kontrolou. Pripravujú sa však aj ochrancovia čistoty etiky športu a zdravia športovcov, keď výslovne apelujú na výskumníkov génových terapií, aby tiež mysleli na vyvinutie jednoduchých, ale spoľahlivých testov, ktoré odhalia zneužitie športovcami.
História sa opakuje. Anabolické steroidy sa systematicky sledujú od roku 1976. Anaboliká však užívali špičkoví atléti už pred rokom 1960. Zhrubnutie hlasu, prudký nárast svalovej hmoty, zvýšené ochlpenie, ohrozenie pečene, prostaty, u žien neplodnosť, nástup mužských čŕt - o tom všetkom sa medzi športovcami otvorene hovorilo ešte v roku 1956 na olympiáde v Melbourne. "Napríklad Tamare Pressovej, ktorá sa s ostatnými ženami nikdy nesprchovala, sme k narodeninám darovali holiaci strojček," spomínala v roku 1969 pri stretnutí s vtedajšími olympijskými nádejami v Nymburku oštepárka Dana Zátopková. Česká olympijská víťazka pritom narážala na skutočnosť, že chemické preparáty na koži i stavbe tela sovietskej guliarky a diskárky spôsobili neprirodzené zmeny.
,,Tajomstvo" kroku na výslnie. Podľa špičkových športovcov je to stále rovnaká hra. Špičkového šprintéra, vrhača, skokana, prekážkara, kulturistu, vzpierača či iného športovca, ktorý sa dopracuje na určitú úroveň, blízku svetovej, začne dnes tím spolupracovníkov (manažér, lekár, psychológ atď.) presviedčať, že posledný krok na výslnie možno dosiahnuť iba s anabolikami. A že oni sa postarajú, aby ani náhodná antidopingová kontrola na nič neprišla. Na úspechu sú zainteresovaní všetci. Športovec slávou a peniazmi, jeho tím a obchodník s anabolikami.
Primitívnejšími formami pred dvadsiatimi rokmi boli napríklad injekcie s neutralizačnými látkami do močového mechúra alebo do krvného obehu. Tie pred odberom moču alebo krvi vpichol atlétovi lekár. Dnes majú odhaleniu zabrániť kombinácie s inými tabletami. Nebezpečím pre dopujúceho športovca (prirodzene okrem ohrozenia zdravia) býva, že testy sa každou hodinou zdokonaľujú. Čo neodhalili včera, dnes zachytia. Lenže aj keď kontrola na okamih "dobehne" podvádzajúcich a ocitnú sa v sieti aj také esá, ako bol kanadský šprintér Ben Johnson či mladý nádejný slovenský guliar Mikuláš Konopka, a onedlho slávi dômyselnosť športovcovho tímu zase úspech. Najmä preto ostáva percento odhalených športovcov pomerne nízke.
Nebude to jednoduché. Takže mnohí špičkoví športovci unikli, pretože v okamihu ich kontroly test ešte nestačil na dobre premyslený spôsob užitia preparátu. Inak to nemohlo byť aj preto, lebo kam by sa inak stratilo oných 80 percent mladých ľudí zo zoznamu diskára Silvestra, ktorí pred vyše tridsiatimi rokmi len za slávu (nie za doživotne zaistenú existenciu) boli ochotní riskovať život?
Podobných 80 percent zrejme zo začiatku pri pridávaní génov do svalov opäť zažije stav - a určite sa nepomýli - že ešte nejaký čas potrvá, kým testy spoľahlivo odhalia ich počínanie. A možno ich neodhalia nikdy, zachytia iba súperov. O nich sa predsa stará jeden z najschopnejších tímov...