Život najbežnejšie poznáme ako veľké mnohobunkové živočíchy, rastliny a huby. Taký život sa začal až pred 545 miliónmi rokov (vtedy uplynulo 88 percent veku Zeme). Prvé stavovce sa objavili pred 490 miliónmi rokov, suchozemské rastliny pred 443 miliónmi rokov, prvé obojživelníky pred 417 miliónmi rokov a prvý hmyz pred 354 miliónmi rokov.
Permská masakra. Prvé suchozemské plazy sa objavili v perme na konci prvohôr pred 290 miliónmi rokov. Na konci permu došlo k zatiaľ najväčšiemu známemu masovému vymieraniu pozemských organizmov. V mori ich zaniklo 90 percent druhov. Príčinou tejto masakry bola kombinácia kozmických a geologických faktorov -- dopad planétky mohol spustiť vulkanizmus a vyvolať zmeny v atmosfére.
V prvo- a sčasti aj v druhohorách dosť kolísal atmosférický obsah kyslíka. Bývalo ho i značne viac než dnes. Umožnilo to existenciu obrieho hmyzu (pravážky) a všeobecne veľkých živočíchov na súši vrátane plazov. Poklesy jeho obsahu zasa viedli k výkyvom v evolúcii takýchto tvorov.
Nástup dinosaurov. Vymieranie na prelome permu a triasu (prelom prvohôr a druhohôr) predsa len prežili viaceré druhy plazov. Tí s rovnako odolnými rastlinami a inými typmi života v triase rýchlo zaplnili všetok uvoľnený priestor. Boli už medzi nimi predkovia jednak dinosaurov, jednak cicavcov.
...
Zostáva vám 85% na dočítanie.