Žitný ostrov vyhlásili za prvú vodohospodársky chránenú oblasť na Slovensku v roku 1978. Po havárii vodného zdroja v Podunajských Biskupiciach, ktorú zapríčinil únik ropy zo Slovnaftu. Východná časť Bratislavy zostala vtedy bez pitnej vody. Tento zdroj sa vodohospodárom podarilo rýchlo nahradiť novým pri Hamuliakove a Kalinkove. Už pred touto udalosťou však upozorňovali na možné znehodnocovanie podzemných vôd touto rafinériou ropy. Dnes chráni Slovnaft a jeho okolie hydraulická clona. Čerpanie podzemnej vody a jej čistenie tak bráni šíreniu ropných produktov ďalej do štrkopieského podložia Žitného ostrova.
Clona však nesiaha až do oblasti, kde by mal byť nový ropovod z Bratislavy do Schwechatu. Tento projekt je tŕňom v oku viacerých našich ekológov a vodohospodárov. Považujú ho nielen za potenciálnu hrozbu pre podzemné vody, ale zároveň zdôrazňujú, že Slovensku neprinesie primeraný ekonomický úžitok. Ten vznikne až na jeho konci. Tam, kde sa bude ropa spracúvať. V Rakúsku.
Kvôli ropovodu? Postaviť ropovod či iný produktovod určený na prepravu nebezpečných látok aj vo vodohospodársky významných oblastiach dovoľuje nový Zákon o vodách (vodný zákon). Platí od júla. A tak, na základe výnimky, ktorú podľa tohto zákona môže udeliť Krajský úrad životného ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.