Film Passion režiséra a scenáristu Mela Gibsona zachytáva posledných dvanásť hodín života Ježiša Nazaretského, zakladateľskej a ústrednej postavy kresťanstva. Po nedávnom uvedení do kín v USA vzbudil rozporuplné reakcie. Keď onedlho príde k nám, zaiste to bude podobné.
Krajina a ľudia. Nebezpečnejšia je možnosť, že film, inak vcelku verne odrážajúci výklad evanjelií, podnieti novú vlnu antisemitizmu. Pokúsme sa preto -- bez akéhokoľvek zachádzania do teologických otázok či vynášania kategorických hodnotových súdov -- načrtnúť historické okolnosti zobrazeného deja, tak ako vyplývajú z bádateľského konsenzu.
Palestína vždy predstavovala veľmi heterogénny celok. V čase, o ktorý vo filme ide, tu dominovali Židia, vyznávajúci prevažne judaizmus. Neboli tam však -- napokon ako nikdy -- sami. V mestách na pobreží Stredozemného mora žili prevažne Gréci alebo helenizované obyvateľstvo. To isté platilo o Dekapolise, spolku miest v údolí Jordánu, a sčasti aj o niektorých oblastiach Galiley na severe Palestíny. K tomu treba pridať Samaritáncov medzi Galileou a južnou Palestínou, čiže Judeou, zvyšky pôvodných obyvateľov krajiny -- Kanaáncov, Sýrčanov a nežidovské semitské etniká, ako boli napríklad Idumejci (práve z nich pochádzal aj z evanjelií známy judejský kráľ Herodes Veľký).
Židia okrem Jeruzalema, už vtedy ľudnatého, počas sviatkov až stotisícového, a niekoľkých menších miest obývali najmä vidiek. V Palestíne ich na začiatku nášho letopočtu žili asi dva milióny. Už vtedy však existovala početná židovská diaspóra. V Rímskom impériu ich bolo celkovo asi osem miliónov -- desatina jeho populácie.
...
Zostáva vám 85% na dočítanie.