Proces transformácie SE, a. s., dominantného výrobcu elektriny na Slovensku, sa začal v roku 1994, keď na základe rozhodnutia vlády bola z majetkovej podstaty vtedajšieho štátneho podniku Slovenské energetické podniky (SEP) Bratislave založená akciová spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) so základným imaním 40,3 mld. Sk, ktoré sa do roku 2001 zvýšilo na 41,8 mld. Sk. Akcionármi SE, a. s., sú dnes: Fond národného majetku (FNM) SR (95,8 %), Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (3,34 %) a Reštitučný investičný fond (0,86 %).
Vláda rozhodla o transformácii a spôsobe privatizácie častí majetku podnikov elektroenergetiky po tom, čo jej súhlas na to, ako aj na rozdelenie podniku, dali veriteľské banky. Výsledkom bol vznik troch nových podnikateľských subjektov -- Slovenských elektrární, a. s., Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), a. s. a teplárenskej spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO), a. s.
Koľko sa bude predávať
Zákon umožňuje privatizovať maximálne 49 % akcií tak, že 51-percentný podiel zostane vo vlastníctve FNM. Pretože 4,21 % akcií SE majú v rukách minoritní akcionári -- SPP a RIF, bude sa strategickému investorovi ponúkať na predaj iba 44,79-percentný podiel. Situácia sa však môže ešte zmeniť, pretože FNM uvažuje o odkúpení minoritného podielu a v takom prípade by mohlo byť strategickému investorovi ponúknutých 49 % akcií.
Privatizačný poradca
Privatizačným poradcom sa na základe tendra stalo konzorcium vedené spoločnosťou PricewaterhouseCoopers (PwC) so sídlom v Londýne. Okrem PwC sú v konzorciu spoločnosti CMS Cameron McKenna (Veľká Británia), Fortum Engineering Ltd. (Fínsko), Aliancia Advokátov (Bratislava) a NERA (National Economic Research Associates, Inc.) z USA. Úlohou poradcu bolo pripraviť všetko na výber strategického investora. Celý predaj by mal byť ukončený zhruba vo februári budúceho roka, čo bude desať mesiacov od podpisu zmluvy FNM s poradcom.
Varianty privatizácie
Spoločnosť PwC predložila varianty privatizácie SE. Elektrárne preferujú metódu priameho predaja strategickému investorovi, ktorú privatizačný poradca PwC predložil v piatich možných variantoch:
Variant 1: Bez reštrukturalizácie -- na predaj by sa ponúkol 44,79-percentný podiel SE. Účastníci verejnej súťaže by museli byť schopní prevádzkovať aj jadrové aj nejadrové zariadenia.
Variant 2: SE rozdelené po predaji na nejadrové a jadrové SE -- pripúšťa, že niektorí investori buď nebudú chcieť vlastniť podiel v jadrových elektrárňach či nebudú môcť vlastniť takýto podiel.
Variant 3: SE rozdelené pred predajom -- na jadrové SE a nejadrové SE.
Variant 4: Predaj majetkových podielov (44,79 %) v nových "dcérskych" spoločnostiach v 100-percentnom vlastníctve SE -- rozdiel je v tom, že investor nekupuje podiely v SE či v nástupníckej spoločnosti SE. Boli založené dve nové spoločnosti -- SE (jadrové) a SE (nejadrové) -- v 100-percentnom vlastníctve SE.
Variant 5: Zmiešaný -- investori sa vyzvú, aby predložili ponuky na nereštrukturalizované SE (variant 1) alebo na dve spoločnosti založené SE (variant 4).
Nové podmienky v elektroenergetike
Globalizácia ekonomiky viedla k liberalizácii trhu s elektrinou vo väčšine vyspelých krajín a postupne aj v kandidátskych krajinách EÚ. Výrobcov elektriny to podnecuje ku konkurencii v oblastiach výroby, distribúcie, obchodu s elektrinou, ako aj poskytovania služieb zákazníkom. Oblasť prenosu zostáva prirodzeným monopolom a považuje sa za prostredie, v ktorom sa neuplatňuje konkurencia.
V nastupujúcom období štrukturálnych a procesných zmien elektroenergetiky v Európe sa rozhodujúcimi cieľmi SE stali:
-- bezpečná, spoľahlivá, ekonomicky výhodná a ekologicky vyhovujúca prevádzka,
-- zabezpečenie konkurencieschopnosti v obchode a pri dodávkach elektriny zákazníkom,
-- zabezpečenie rozvoja nových podnikateľských aktivít na udržanie konkurencieschopnosti a efektívnosti výroby,
-- trvalé znižovanie negatívnych dosahov na životné prostredie,
-- vytváranie financií pre rozvoj a obnovu SE,
-- postupné prispôsobovanie sa podmienkam európskeho trhu s elektrickou energiou,
-- vstup ekonomicky a finančne silného strategického partnera.
Základné smery rozvoja SE:
-- navrhovanie takej skladby zdrojov, ktorá umožní primeraný rozvoj a optimálne dodávky energií za akceptovateľné ceny,
-- modernizovanie technológií vo výrobe a v službách,
-- snaha o zachovanie dominantného podielu dodávky elektriny spotrebiteľom v SR a rozširovanie obchodovania so zahraničím,
-- navrhovanie optimálneho využitia alternatívnych a obnoviteľných zdrojov s ohľadom na zníženie záťaže životného prostredia,
-- zvyšovanie spoľahlivosti a bezpečnosti prevádzky zdrojov v elektrizačnej sústave SE a prepojených sústav CENTREL a UCTE.
Kroky privatizácie SE
V elektroenergetike SR reaguje prebiehajúca a pripravovaná privatizácia na proces liberalizácie trhu s elektrinou. Dochádza k vstupu strategických investorov do distribučných spoločností ZSE, a. s. (E.ON), SSE, a. s. (EdF) a VSE, a. s. (RWE plus), ktorí v nich získavajú 49-percentný podiel akcií.
Časový plán privatizácie SE je rozdelený do dvoch fáz. Cieľom prípravnej fázy je spoločnosť analyzovať, identifikovať všetky jej činnosti, problémové oblasti a všetko, čo môže ovplyvňovať hodnotu spoločnosti. V privatizačnom pláne sa potom zvolí vhodná stratégia predaja a stanoví sa rozpätie peňažnej hodnoty, ktorú môže transakcia priniesť. V ďalšej fáze sa určí najvhodnejší postup a zvolí najvhodnejšia forma predaja. Celá privatizačná transakcia SE by sa mala uskutočniť od apríla 2002 do februára 2003, t. j. za 9 -- 10 mesiacov.
K liberalizácii trhu
Vývoj elektroenergetiky SR ide k postupnému prechodu do súkromného vlastníctva a k deregulácii trhu v súlade s princípmi EÚ. Pre SE z toho vyplýva potreba spájania sa s vhodnými strategickými investormi, ktorí svojou kapitálovou a technickou silou dokážu pomôcť, aby sa SE na európskom trhu stali konkurencieschopné. Privatizácia elektroenergetiky a liberalizácia trhu s energiami smeruje k spotrebiteľovi vo forme akceptovateľných cien elektriny a tepla, vo vyššej kvalite služieb a v možnostiach výberu spomedzi konkurenčných dodávok elektriny a tepla.
Vláda je za dvojvariant
Vláda koncom júna schválila návrh na reštrukturalizáciu a privatizáciu SE a doplnila podmienkou súladu so zmluvou s Maďarskom z roku 1977. Podľa nej je Vodné dielo Gabčíkovo -- Nagymaros spoločným majetkom signatárskych štátov. Vyjednávači s Maďarskom upozorňovali, že do gabčíkovského elektroenergetického zariadenia (osem turbín v priehradnom múre vodného diela a rozvodňa veľmi vysokého napätia) nie je možné pustiť investora práve pre spoločné vlastníctvo. Je však žiaduce, aby SE mohli turbíny v múre využívať (zvyšuje to ich hodnotu) formou dlhodobého prenájmu tohto majetku. Vláda schválila dvojvariantný spôsob privatizácie. Podľa prvého sa bude kombinovať predaj akcií SE so zvýšením ich základného imania tak, aby sa zachovala majetková účasť štátu vo výške 51 %. Gabčíkovské elektroenergetické zariadenie by zostalo v tomto prípade mimo majetku SE. Druhý variant znamená vytvorenie holdingu z majetku SE založením dvoch dcérskych spoločností. V jednej s majetkom jadrových elektrární a v druhej s ostatnými zdrojmi elektriny. Gabčíkovo by zostalo v materskej SE a privatizovalo by sa 49 % akcií oboch spoločností.
Výber variantu privatizácie bude závisieť od ponúk investorov. Medzi pravdepodobnými je nemecký E.ON, Electricite de Francé, holding British Energy, nadnárodná International Power, španielska Iberdrola, talianska Enel a nemecká RWE. Pri hodnotení privatizačných ponúk sa budú zohľadňovať návrhy investorov na riešenie rozostavaných blokov č. 3 a 4 jadrovej elektrárne Mochovce.