Občan by dnes mal mať možnosť oprieť sa o dve zdanlivo triviálne istoty: že po príchode domov nebude sedieť pri sviečke a že polovica jeho platu nepôjde na spotrebovanú elektrinu.
Na kadečo sme na Slovensku hákliví, na rastúce ceny elektrickej energie zvlášť citlivo reagujeme. Žiaľ, v posledných rokoch prevláda tendencia problém neriešiť, ale dávať od neho ruky preč. Nie je to tak dávno, čo sme priamo z úst jedného z bývalých sekčných šéfov na MH SR počuli názory, že vonku vieme nakúpiť elektrickú energiu lacnejšie ako doma vyrobiť. Treba sa ho ale spýtať, aká je to energia: Základná? Špičková? Regulačná? Riaditeľ divízie Prenos, rozvod a výroba elektrickej energie, Siemens, spol. s r.o. Ing. Ľubomír Jurika je presvedčený, že štát by sa mal viac venovať týmto otázkam a mal by mať možnosť ovplyvňovať celý proces a najmä musí vysloviť zásadné stanovisko, čo do budúcnosti. "Predsa, ak SR nebude plniť kritériá UCTE z dôvodov neschopnosti regulácie sústavy, tak nás /naše elektrárne/ z tohto systému vyčlenia. Preto hovorím o energetickej bezpečnosti Slovenska z pohľadu hospodárstva a teda schopnosti zabezpečiť bezpečnú a najmä spoľahlivú dodávku elektrickej energie ako aj celkového imidžu krajiny, ktorá je schopná fundovane prispieť k zvyšovaniu energetickej bezpečnosti Európy ako celku. Neschopnosť zabezpečiť stabilitu národnej energetickej siete môže mať nesmierny dopad na celú spojenú sústavu a výsledkom bude obrovský výpadoch siete v niekoľkých krajinách- tak ako toho začíname byť svedkami napr. v USA."
Zodpopvednosť vlád
Žiaľ, vláda doteraz ponechávala celý proces "na voľnobeh", s tým, že to trh vyrieši. V zmysle hesla: Kto chce biť, palicu si nájde, pomenovali sme nepriateľa, ktorý je zodpovedný za rastúce ceny elektrickej energie: sú to Slovenské elektrárne s obrovskými ziskami. Aby sa tento obraz nepriateľa čo najhlbšie vryl do povedomia širokých más, medzi slovenskou pospolitosťou kolujú zaručené "keby". Keby elektrárne nepredali 66% majetku do zahraničia, keby viac šetrili, keby prepúšťali ľudí, keby lepšie a efektívnejšie hospodárili... potom by cena elektriny zaručene išla dole. " Nešla by," tvrdí Ing. Ľ. Jurika. "Elektrická energia už nikdy a nikde lacnejšia nebude."
Do roku 2013 možno očakávať citeľný nedostatok elektrickej energie na európskom trhu. Dnes žiaden investor nemieni investovať do výstavby elektrárne, kde je dlhá doba návratnosti investícií. Preto je tu nezastupiteľná úloha štátu prevziať túto zodpovednosť na seba. Ak sa donedávna forsíroval názor, že nie je záujem stavať nové jadrové reaktory, opak je pravdou. Všetky krajiny, ktorých vlády sa cieľavedome a zodpovedne stavajú k otázke energetickej bezpečnosti, sa venujú príprave atómových elektrární z hľadiska zvyšovania ich bezpečnosti, predlžovania ich životnosti. "V Spojených štátoch som bol svedkom toho, ako Biely dom odkázal guvernérovi Kalifornie, aby neplakal nad energetickou krízou, ale aby ju riešil- a to budovaním si vlastných zdrojov."
Posledné stavebné povolenie na výstavbu atómovej elektrárne v USA pochádza z roka 1973. Elektráreň začala s výrobou elektrickej energie o 20 rokov neskôr. Vzhľadom na vysoké ceny energií a pohonných hmôt navrhol prezident USA George W.Bush výstavbu nových atómových elektrární a ropných rafinérií. Nastal čas, aby sa v Spojených štátoch vybudovala moderná elektrická sieť, povedal Bush v zásadnom prejave o energetickej politike prednesenom v apríli tohto roku vo Washingtone. Skonštatoval, že súčasné zásobovanie energiami nezodpovedá potrebám rastúceho amerického hospodárstva. Pripomenul potrebu znižovať závislosť USA od zahraničných energetických zdrojov. Vyzval krajiny s veľkým hospodárskym rastom, aby znížili svoju energetickú náročnosť. Tento cieľ možno podľa Busha dosiahnuť využívaním moderných technológií pri získavaní energie z uhlia ako aj z atómových elektrární. Pri výstavbe prvých štyroch atómových elektrární by mal podľa Bushových predstáv poistiť štát stavebné podniky proti miliónovým výpadkom, ktoré vzniknú zdržaním v dôsledku povoľovacieho procesu.
Pre Ing. Juriku je to lapidárnym potvrdením, že i v podmienkach najsilnejšej ekonomiky sveta Bushova administratíva aktívne vstupuje do riešenia problému jasne problém popisuje a určuje priority a tie sú a v každom štáte budú: zásobovanie elektrickou energiou celého hospodárstva zo zdrojov, ktoré vie vláda ovplyvňovať, regulovať. Túto možnosť si žiadna vláda nemôže pustiť zo svojich rúk -- ide predsa o energetickú bezpečnosť štátu. Z tohto aspektu Ing. Jurika považuje za trestuhodné, že vieme o nutnosti odstavenia niektorých elektrárenských blokov, a napriek tomu sa pre zabezpečenie ich náhrady nerobí prakticky nič.
Ináč povedané, vláda by od energetickej politiky nemala dávať ruky preč: energetická bezpečnosť štátu je totiž výsostnou záležitosťou celej spoločnosti. "Na každý problém -- dostavbu Mochoviec nevynímajúc- sa predsa dá pozrieť zľava aj sprava, štát by mal stanoviť svoj uhol pohľadu a poctivo zargumentovať, prečo ho považuje za správny. Stačí jeden uragán či nebodaj nový teroristický útok a ceny ropy vyskočia na takú úroveň, pri ktorej by sme mali peniaze investované do dostavby trojky a štvorky Mochoviec boli veľmi rýchlo naspäť," povedal Ing. Jurika.
Potreba nových zdrojov
Z odborného hľadiska vidí viac príčin, prečo sú investičné projekty v oblasti atómovej energie stále návratnejšie. Približne 80% elektrickej energie ľudstvo vyrába z fosílnych palív- kľúčové je hnedé uhlie, ropa a zemný plyn. Terorizmus však podkopáva veľmi zraniteľnú cestu od ropného ložiska k elektrárni. Ropné veže, rafinérie sú ľahučkým dostupným terčom, o to nástojčivejšie bude potrebné zvyšovať ich bezpečnosť. A to stojí peniaze. Veľké peniaze! Takto investované milióny dolárov sa v konečnom dôsledku zákonite musia premietnuť aj do finálnej ceny elektrickej energie. A to podľa Ing. Juriku nie je všetko. "Dnes zhruba 20% populácie na zemeguli využíva asi 60% elektrickej energie. Ide o ekonomicky najsilnejšie štáty sveta, preto s ich rozvojom ako aj rozvojom štátov tzv. tretieho sveta spotreba elektrickej energie porastie. Potreba stavať stále nové zdroje elektrickej energie s pribúdajúcimi rokmi naberá na akútnosti." V podmienkach rastúcej ekonomiky Slovenska sa požiadavky na spotrebu elektrickej energie zvyšujú ročne asi o 600 megawattov. Zároveň do roku 2008 až 2010 musíme odstaviť nielen dva bloky J. Bohuníc, ale ekologické normy EÚ spôsobia odstavenie aj niektorých klasických elektrární. Slovensko bude konfrontované s nedostatkom inštalovaného výkonu. Podľa Ing. Juriku to príde veľmi rýchlo- tak do piatich rokov!
"Preto považujem za veľkú chybu, že sa u nás málo používa pojem energetická bezpečnosť krajiny," upriamil pozornosť na slovenskú vládu. " Nechávame sa uspávať rôznymi prívlastkami a la stredoeurópsky tiger. Niekedy okolo roku 2010 nám začnú chýbať inštalované výkony a povedzme porucha, ktorá spôsobí reťazový výpadok celej siete v intenzite nedávnych výpadkov dodávok v Taliansku, Francúzsku alebo v Španielsku spôsobí, že naša dôveryhodnosť zabezpečovania dodávok elektrickej energie najmä v očiach zahraničných investorov bude vážne naštrbená, hoci sa momentálne hrdíme schopnosťou časť elektrickej energie vyvážať. V skutočnosti nám už o pár rokov chýbajúce kilowathodiny elektrickej energie pripomenú, že žiaden zahraničný investor nebude prioritne zvedavý na naše bonusy vyplývajúce z geografickej polohy či z lacnej pracovnej sily. Zo Slovenska ho môže vyhnať deficit elektrickej energie, nespoľahlivosť jej dodávok, a už sa len tak ľahko nevráti." Ing.Jurika sa opiera o konkrétnu skúsenosť z výstavby priemyselného parku Volkswagenu. "Investori pod vplyvom podobných obáv z výkyvov v dodávkach elektriny chceli spočiatku ťahať samostatnú distribučnú linku z Rakúska. Dnes vidia, že ich obavy nie sú opodstatnené, no stačí naše zakolísanie a dôvera je naštrbená. Tomu treba zabrániť- najskôr sa preto treba zbaviť sebaklamu, že trh vyrieši všetko. Nevyrieši. Naopak, trh využije každú príležitosť na to, aby mohol pohnúť s cenou, ale- nahor!"
Nepochybne, atómové elektrárne evokujú v mnohých z nás obavy. " Osobne mám strach z atómových elektrární, ale rovnako mám strach z dopravnej nehody, napriek tomu denne sadám do dopravného prostriedku- lebo viem, že ľudstvo spravilo obrovský kus práce pri zvyšovaní bezpečnosti samotného auta, buduje stále lepšie cesty... To isté sa deje v atómovej elektrárni."
Slová posilnil ekologickým hľadiskom. Najväčším nepriateľom ľudstva je enormná spotreba kyslíka pri výrobe elektrickej energie klasickým spaľovaním. Rastúce ozónové diery doslova "zatvárajú" klasické tepelné elektrárne. Vyspelý svet prichádza na to, že iba atóm môže byť adekvátnou náhradou. Obrovskou prednosťou Slovenska je, že energetickú produkciu má rozloženú medzi všetky známe formy- alternatívne zdroje nevynímajúc. Ale tie sú -- a v prípade Slovenska aj zostanú- doplnkovými zdrojmi, spestrením výkonov vodných či atómových elektrární. Je to taký zákusok ku hlavnému jedlu. Aj závery Kjótskeho protokolu konštatovali, že tretie tisícročie bude obdobím jadrovej energie.