Modernejšia výroba tepla, o 15 percent nižšie náklady na prípravu teplej úžitkovej vody, menší počet ľudí obsluhujúcich energetické zariadenia. Ale aj úsporné tepelné rozvody pod zemou, ktoré vydržia 30 až 40 rokov, a pokles strát aj ceny tepla. Takto vyzerá po obnove diaľkové vykurovanie a tepelné hospodárenie slúžiace osemdesiatim percentám odberateľov v Rimavskej Sobote. Sedem kilometrov nových potrubí a sto moderných odovzdávacích staníc tepla vybudoval v rokoch 2010 a 2011 Energobyt Rimavská Sobota. Firma je dcérou rakúskej holdingovej skupiny Stefe SK. Stavalo sa za úver s výhodným úrokom od Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
„Keď sme projekt v rámci programu energetickej efektívnosti SlovSEFF dokončili, banka odsúhlasila po kontrole jeho parametre a dostali sme bonus, čo nám znížilo úver o 7,5 percenta,“ tvrdí konateľ Energobytu Július Illés. Podobne využili úver z európskej banky aj výrobno-distribučná spoločnosť BBES, bioplynová stanica v Belej nad Cirochou či bytové družstvá SBD Zvolen alebo OSB Žilina.
Dvojica úverových liniek
Podobných príkladov, ako môžu naše firmy využiť európske peniaze aj z iných než eurofondových zdrojov, je viacero, ale informovanosť o nich nie je dostatočná. Financie sprostredkúvajú domáce komerčné banky, pričom v takmer desiatich je momentálne možné požiadať o rozvojové úvery. Ide o financie, ktoré domáce banky čerpajú úverovou linkou z Európskej investičnej banky alebo z Európskej banky na obnovu a rozvoj.
Peniaze sú určené pre malé a stredné podniky, a cez ne aj pre samosprávy – prioritne pre rozvoj energetickej efektívnosti v priemysle, bytovom sektore a v oblasti obnoviteľných zdrojov energií. Úverové podmienky oboch európskych bánk sa mierne líšia. EIB umožňuje pôžičku kombinovať s dotáciou Európskej komisie, kým EBOR (prostredníctvom úspornoenergetického programu SlovSEFF) poskytne podniku po úspešnej realizácii nenávratný grant. Závisí len od firmy, ktorú z úverových liniek si vyberie, a ktorá domáca sprostredkovateľská banka jej svojím nasadeným úrokom vyhovuje najviac, tento úrok je však minimálne o 0,2 percenta vždy výhodnejší oproti komerčným.
„EBOR podporila cez SlovSEFF od roku 2007 dovedna 630 projektov, najviac v bytovom a priemyselnom sektore,“ informuje Jan Pejter zo spoločnosti Enviros, ktorá je národným konzultantom pre Slovensko v rámci programu SlovSEFF. Podľa neho tieto úvery sa momentálne dočerpávajú. Rokuje sa však o ďalšom pokračovaní programu. EIB, naopak, práve odštartovala novú úverovú linku – o jej peniaze sa možno uchádzať minimálne v piatich domácich komerčných bankách.
Firmy o úveroch nevedia
Majú firmy o tieto výhodnejšie druhy úverov vôbec záujem? Zistenia HN odhalili, že firmy o nich spravidla nevedia. Pritom nejde o novinku, lebo úvery z európskych bánk sú k dispozícii už niekoľko rokov. „Očakávame, že tieto ,mäkšie’ úvery sa budú viac propagovať ako doteraz,“ hovorí prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Možností vziať si takýto alebo iný úver je podľa generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu Violy Kromerovej síce dosť, ale malé firmy sú už také zadlžené a ohrozené druhotnou platobnou neschopnosťou, že sa na to neodvážia. „Lebo aj keď zarobia, štát im výnosy zníži, z čoho by teda úvery splácali? Raz musia platiť vyššie dane, potom zasa odvody, či daňovému úradu zábezpeku na DPH a podobne,“ vysvetľuje.
Sprostredkovane aj priamo
Podľa Mileny Mrvovej z poradenskej agentúry Media Coeli firmy alebo jednotlivci záujem o investičné úvery majú, ale v posledných rokoch vzrástol počet podnikateľov, „ktorí svoje zámery stavajú bez reálnych základov. Dlhujú napríklad štátu dane a odvody alebo nedokážu zabezpečiť ručenie na úver či nepripravili podnikateľský plán“. Mrvová pripomína, že cez miestne, regionálne a národné banky členských štátov EÚ poskytuje EIB úvery na také projekty, ktorých celková hodnota nepresahuje 25 miliónov eur.
Žiadosti a ostatné formality sa pritom vybavujú v našich komerčných bankách. Podnikatelia však podľa informácií HN môžu eurobanky požiadať o úver aj priamo. „Úvery sú do výšky maximálne päťdesiatich percent nákladov projektu, ale v špeciálnych prípadoch to môže byť až do sto percent,“ dodáva Mrvová. V posledných dvoch rokoch podpísali komerčné banky na Slovensku s EIB zmluvy na úvery v hodnote 522,5 milióna a s EBOR za 150 miliónov eur. Informovalo o tom ministerstvo financií.