Slovensko zaviedlo euro ako svoju národnú menu v deň desiateho výročia vzniku spoločnej európskej meny. A presne desať rokov po tom, čo oznámilo svoju ambíciu stať sa členom eurozóny.
"Slovensko dostáva príležitosť využiť všetky možnosti, ktoré mu používanie takejto silnej a rešpektovanej meny ponúka. Napriek tomu bude pre slovenskú vládu stále dôležité zameriavať sa na riešenie otázok v oblasti fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem. Je to rovnako v záujme vašej krajiny, ako aj súčasťou zodpovednosti, ktorú na seba každá z členských krajín eurozóny pri vstupe do Európskej menovej únie berie,“ pripomenul eurokomisár pre menové otázky Joaquín Almunia po tom, čo rada ministrov financií EcoFin druhý júlový týždeň roku 2008 rozhodla, že výmenný kurz koruny bude 30,126 koruny za jedno euro. Proces rozhodovania o členstve Slovenska v eurozóne sa tým zavŕšil.
Mali sme výnimku
K prijatiu eura ako oficiálnej meny sa Slovensko zaviazalo už v predvstupových rokovaniach o vstupe do Európskej únie. Do 1. januára 2009 malo len výnimku na používanie koruny. K prijatiu eura sa zaviazalo aj deväť ďalších krajín, ktoré spolu so Slovenskom vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004, rovnako i Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú členmi únie od 1. januára 2007.
Členské krajiny, ktoré majú výnimku, že môžu dočasne používať svoje národné meny, sú povinné vstúpiť do eurozóny. Ich vstup je zároveň limitovaný splnením tzv. maastrichtských kritérií. Tie stanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa stability cenovej hladiny, dlhodobých úrokových sadzieb, stability výmenného kurzu a verejných financií. Nie je dôležité len jednorazovo dosiahnuť požadované hodnoty nominálnych kritérií, podstatné je naplniť ich dlhodobo udržateľným spôsobom, teda dosiahnuť ich trvalú udržateľnosť.
| Cesta eura na Slovensko 26. septembra 2007 – Vláda schválila zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. generálny zákon 1. januára 2009 – Slovensko sa stalo 16. krajinou eurozóny a začalo používať jednotnú európsku menu euro zdroj: www.euromena.sk |
S plnením maastrichtských kritérií Slovensko nemalo zásadnejší problém. Deficit verejných financií splnilo v roku 2007 s veľkou rezervou, kritérium stability dlhodobých úrokových sadzieb plnilo dlhodobo a pokiaľ ide o stabilitu výmenného kurzu - do takzvanej čakárne na euro, systému výmenných kurzov ERM II, vstúpilo o pol roka skôr ako sa očakávalo. Jedným z hlavných motívov urýchlenia vstupu do ERM II bola snaha o oslabenie vplyvu diania na regionálnych trhoch na kurz koruny. Povinné dvojročné zotrvanie koruny v ERM II sa zavŕšilo v novembri 2007.
Problém bola iba inflácia. Slovensku sa prvýkrát podarilo splniť inflačné kritérium v auguste 2007. Nasledujúci mesiac sa plnenie kritéria opäť potvrdilo, čo už naznačovalo, že krajina by mohla byť schopná udržať rast cien "na uzde“. Európska komisia bola v tomto smere nedôverčivá. Netrápila ju až tak výška inflácie, pretože ceny rástli v celej Európskej únii, ale skôr to, či ju Slovensko naozaj dokáže "ustrážiť“. Agentúra Bloomberg News na jar 2008 informovala o údajných obavách Európskej centrálnej banky nad vývojom inflácie na Slovensku po zavedení eura. Dôvodom mali byť stále rastúce ceny potravín a energií v Európskej únii, ktoré infláciu ženú nahor.
...centrálnu paritu sme menili
Slovensko muselo dva roky zotrvať v systéme výmenných kurzov ERM II. Ten určuje pásmo, v ktorom môže národná mena plávať. Centrálna parita koruny oproti euru bola stanovená na úrovni 1 EUR = 38,455 SKK s fluktuačným pásmom plus/mínus 15 percent okolo centrálnej parity. Na návrh Slovenska bola centrálna parita stanovená na úrovni trhového kurzu. Koruna sa v nasledujúcich mesiacoch začala - až na niekoľko občasných výnimiek - posilňovať. Na konci roka 2006 už bola viac ako 11 percent od centrálnej parity. Preto vlastne o niekoľko týždňov ani veľmi neprekvapila správa o revalvácii centrálnej parity slovenskej koruny v systéme ERM II. Úroveň centrálnej parity sa s účinnosťou od 19. marca 2007 posunula z pôvodných 38,455 o 8,5 percenta nižšie na úroveň 35,442.
Zmena parity nebola nič výnimočné. Podobný problém riešilo aj Grécko a Írsko, ktoré vyrokovali zmenu povinného pásma. Slovensko je však v tomto smere raritou. Ako prvá krajina usilujúca sa o vstup do eurozóny napokon menila centrálnu paritu až dvakrát. Koruna totiž vďaka mimoriadne vysokému rastu ekonomiky bola čoraz silnejšia. Na konci mája 2008 ministri financií štátov Európskej únie posunuli centrálnu paritu z 35,442 na 30,126 koruny za euro. Od tohto stredu sa kurz mohol rovnako ako dovtedy pohnúť nahor alebo nadol najviac o pätnásť percent. Taký radikálny posun koruny však už nikto nečakal a nová parita podľa analytikov skôr prezrádzala, pri akom kurze by sa mohli prepočítavať koruny na eurá od 1. januára 2009.
Jarné mesiace roku 2008 znamenali pre Slovensko definitívne rozhodnutie: v júni náš vstup do eurozóny najskôr odporučili ministri financií krajín Európskej únie a potom Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny. Začiatkom júla sa Slovensko dozvedelo konverzný kurz: 30,1260 koruny za jedno euro.
Kto má zásluhy?
Aj keď záverečná koncovka zavedenia eura na Slovensku zostane navždy časovo spojená s vládou Roberta Fica, nepopierateľný podiel na tom, že slovenskú korunu vystriedala spoločná európska mena, má aj predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Práve ona napríklad stanovila termín prijatia eura na 1. január 2009. A aj keď po voľbách v roku 2006 sa o opodstatnenosti tohto termínu začalo na vládnej úrovni diskutovať, verdikt bol napokon jednoznačný: 1. január 2009 platí.
Nasledujúce mesiace ukázali, že to bolo dobré rozhodnutie. Koruna sa ďalej posilňovala a od leta 2008, keď bol stanovený konverzný kurz, sa hýbala len málo. Na rozdiel od okolitých mien, ktoré sa v dôsledku svetovej finančnej krízy oslabovali a oslabujú. Nebyť "ochranných krídel“ eurozóny - aj keď sme v tom čase ešte neboli oficiálne jej súčasťou - padala by aj koruna. Analytici odhadujú, že v súčasnosti by sme za euro platili okolo 36 až 37 korún.
Že sme si nemohli zvoliť vhodnejší termín na zavedenie eura, potvrdzuje aj to, že najbližších päť rokov do eurozóny žiadna ďalšia krajina nepribudne.
| O čom sú maastrichtské kritériá 2. Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín Európskej únie s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Slovensko ho začalo plniť až v auguste 2007. Najväčšia neistota a obavy Európskej komisie súviseli s jeho udržateľnosťou. 3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín Európskej únie s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body. Toto kritérium plnilo Slovensko dlhodobo. 4. Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM2). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. Kritérium stability meny Slovensko plní, podmienku dvojročného pobytu v ERM2 splnilo už v novembri 2007. |
| Prečítajte si aj: |
| Európsku komisiu sme presvedčili Počas jarných mesiacov roka 2008 sa začal proces definitívneho posudzovania schopnosti Slovenska začleniť sa do skupiny krajín, v ktorých je národnou menou euro. Začala sa informačná kampaň. Koruna stále silnela, čo malo za následok druhú revalváciu centrálnej parity na úroveň, ktorá sa neskôr stala aj konverzným kurzom. Na začiatku roka sa odhadovalo, že euro budeme pri vstupe do eurozóny kupovať za 33 korún, nakoniec to je len pár halierov nad tridsiatkou. A otriasla sa stolička pod ministrom financií Jánom Počiatkom. Celý článok >> |