Konverzný kurz bude na úrovni centrálnej parity. Slovensko tak nevybočilo z radu krajín, ktoré euro prijali už skôr. Síce sa v našom prípade menil stredový kurz dvakrát, Európska komisia a ministri financií EÚ však nepristúpili na hru slovenských politikov a konverzný kurz nestanovili mimo nej. Zostáva teda platiť pravidlo, že každý, kto euro prijal, dostal konverzný kurz presne taký, aká bola posledná výška centrálnej parity. A to je len dobre.
V ideálnom prípade by mal konverzný kurz zohľadňovať iba potreby krajiny a jej obyvateľov. Mal by odrážať reálnu silu ekonomiky a nepoškodzovať podnikateľské prostredie. U nás to však boli práve politici, predovšetkým premiér Robert Fico, kto vyjadreniami tlačil kurz na čo najsilnejšie úrovne. To, či svoju snahu neprehnal a či neobetoval podniky krajším číslam na výplatných páskach, ukáže až budúcnosť.
V tejto chvíli sa dá povedať, že napriek spolitizovaniu celej otázky vyviazlo Slovensko nielen z určovania konverzného kurzu pomerne dobre. Hoci existujú viaceré hlasy ekonómov, podľa ktorých bolo lepšie prijatie eura radšej odložiť, to, čo Slovensko dosiahlo, môžeme považovať za úspech. V prvom rade je pozitívne, že sa krajine podarí splniť ciele, ktoré si definovala. A cieľ prijať euro tu existuje už roky. Zlyhanie z akéhokoľvek dôvodu je totiž zlou vizitkou pre každého. V druhom rade je výška konverzného kurzu taká, že žiadna z relevantných štátnych inštitúcií, bankári a ani väčšina podnikov v nej nevidia žiaden zásadný problém. V tomto im zostáva iba veriť.
Slovensko má byť teda na čo hrdé a do budúcnosti mu treba iba priať, aby bolo prijatie eura jedným z prvých míľnikov budúcej success story.
StoryEditor