"Zvládli sme to," tešili sa po referende o vstupe Poľska do Európskej únie premiér Leszek Miller a prezident Aleksander Kwašniewski. Strašiak nedostatočnej účasti občanov na hlasovaní sa neukázal. Referendum v Poľsku je platné a odstránilo poslednú pomyslenú prekážku na ceste do Európskej únie. Nik nikoho nebude brať za slabú účasť na referende na politickú zodpovednosť. Na celonárodnom hlasovaní sa 7. a 8. júna síce zúčastnilo len vyše 58 percent voličov a "áno" únii povedalo takmer 77 percent z nich, ale ide o úspech, v aký politici v krajine na Visle nedúfali. Ba ani v EÚ, ktorej predstavitelia si v posledných dňoch kampane doslova podávali kľučku od poľských dverí. No hoci predseda Európskej komisie Romano Prodi spokojne skonštatoval, že si "poľskí občania plne uvedomili, že majú v rukách historické rozhodnutie" a komisár pre rozšírenie Günter Verheugen si nevedel vynachváliť "silnú oddanosť Poľska Európe", celkom tak to nie je. Platnosť referenda zabezpečili, paradoxne, najmä euroskeptici a poľský ústavný súd.
Bežné voľby v Poľsku totiž krachujú na účasti. V tých posledných parlamentných sa napríklad k urnám dostavilo len 46 percent oprávnených voličov. Okrem toho, strach z výpredaja krajiny či vysokej sociálnej ceny za vstup do únie obyvateľstvo skôr odradili, takže len málo pomohla veľkolepá kampaň, do ktorej sa zapojil aj Kwašniewski či, paradoxne, pápež Ján Pavol II. a s ním poľskí duchovní. Pápež prekvapivo prirovnal EÚ k poľsko-litovskej únii zo 16. storočia a požiadal cirkev, aby kladne vplývala na účasť Poliakov (90 percent je katolíkov). Ak by sa však neboli politici poistili rozhodnutím ústavného súdu, podľa ktorého v prípade nedostatočnej účasti môže o vstupe krajiny do únie rozhodnúť domáci parlament, neboli by sa ani zďaleka tak zmobilizovali voliči, presnejšie, poľskí euroskeptici. Tí totiž počítali so svojím výkladom ústavy, podľa ktorej aj neúčasť je stanovisko -- záporné. Práve fakt, že vyjadrenie malo byť ponechané "na iných", teda na parlament, rozhodol o posilnení ich účasti najmä v druhý deň hlasovania. V neprospech vstupu do únie hlasovala takmer štvrtina (vyše 23 %) z tých, ktorí sa k urnám dostavili, čo je spomedzi šiestich doteraz hlasujúcich kandidátskych krajín najviac.
Hoci sa s Poľskom v Európskej únii počítalo od začiatku a symbolické referendum bolo skôr hodnotením pre poľských politikov, EÚ už môže otvorene hovoriť, kto je pre ňu z nových členov favoritom.
StoryEditor