Slovinská republika, krajina, ktorú si pre mimoriadnu podobnosť názvu a aj štátnej vlajky mnohí mýlia so Slovenskom, je spomedzi postkomunistických tranzitívnych ekonomík najrozvinutejšia. Bývala republika juhoslovanskej federácie sa spolu so Slovenskom stane členom Európskej únie aj NATO. V referende, ktoré po Malte nasledovalo ako druhé spomedzi všetkých vstupujúcich krajín do EÚ sa dvojmiliónové obyvateľstvo Slovinska jednoznačne vyslovilo za vstup svojej krajiny do EÚ. Bolo spojené aj s otázkou vstupu do NATO. Obavy čelných predstaviteľov z kolísajúcej a málo presvedčivej podpory obyvateľov, ktorú signalizovali prieskumy, sa nenaplnili a všetko sa skončilo úspešne.
Aj napriek odobreniu vstupu Slovinska do EÚ obyvateľmi považuje väčšina občanov (52 percent) vlastnú krajinu za "nedostatočne pripravenú" na vstup do Európskej únie. Na základe prieskumu verejnej mienky to zverejnil slovinský denník Delo.
Očakávania Slovincov
Podľa neho sa iba necelá tretina Slovincov (31 percent) domnieva, že niekdajšia juhoslovanská zväzová republika je dobre pripravená na vstup do EÚ a rovnaké množstvo respondentov očakáva od prijatia krajiny "akési zisky". Podľa názoru 29 percent oslovených sa však pre Slovinsko nič nezmení. Takmer polovica opýtaných sa domnieva, že ich krajina v priebehu asi desiatich rokov doženie vyspelé členské krajiny EÚ. Rovnaký výsledok očakáva v priebehu piatich, respektíve 20 rokov po 15 percent respondentov. Osem percent však predpokladá, že sa to podarí až za tri desaťročia.
Výhľad rastu slovinskej ekonomiky v tomto roku sa odhaduje na 3,1 percenta po tom, čo slovinský Inštitút pre makroekonomické analýzy v tomto roku niekoľkokrát svoju prognózu redukoval. Odôvodnil to zhoršením očakávaného vývoja na exportných trhoch. Až štvrtina slovinského exportu totiž smeruje do stále stagnujúceho Nemecka. Napriek tomu však HDP na obyvateľa dosahuje až 73 percent priemeru EÚ. Podobnou úrovňou sa môžu pochváliť iba Cyprus (grécka časť) a Malta. Slovensko, ale aj ostatné krajiny v tomto ukazovateli, ktorý sa spolu s hladinou cien najčastejšie používa na porovnanie životnej úrovne, zaostáva. Za prvý štvrťrok tohto roku vykázalo Slovinsko rast HDP o 2,3 percenta oproti rastu 3,3 percenta vo štvrtom štvrťroku minulého roku. Za celý minulý rok bol ekonomický rast krajiny 3,2 percenta. Hrubý domáci produkt na hlavu tak činil 11 709 eur a zvýšil sa z predchádzajúcich 10 959 eur v roku 2001. Rast HDP v minulých rokoch bol ťahaný najmä pozitívnym vývojom exportu. Domáca spotreba zaostáva za očakávaniami aj napriek vysokej reálnej mzde, súkromný sektor je totiž zadlžený.
Jediný prístupový problém - inflácia
Práve v súvislosti so spomaľovaním vývozu a zrýchľujúcim sa dovozom v Slovinsku sa pred časom objavili dohady o hroziacej recesii domácej ekonomiky. Experti Medzinárodného menového fondu (MMF) vyzvali Slovinsko, aby znížilo infláciu a posilnilo kurz domácej meny - slovinského tolaru. Podľa MMF treba odbúrať závislosť platov vo verejnom sektore od úrovne inflácie. Slovinsko očakáva zníženie inflácie do konca budúceho roka, čím by malo splniť všetky maastrichtské kritériá potrebné na prijatie spoločnej meny eurozóny. Dušan Mramor, slovinský minister financií, zdôraznil, že inflácia je jediným maastrichtským kritériom, ktoré Slovinsko zatiaľ nesplnilo. Súčasná inflácia v Slovinsku sa pohybuje okolo 6 percent. Podľa informácií D. Mramora, ministerstvo financií spolu s centrálnou bankou pracujú na jej znížení. Ak chce Slovinsko splniť všetky maastrichtské kritériá, rast cien nesmie byť väčší o viac ako 1,5 % nad priemerom inflácie v troch krajinách eurozóny s najnižšou infláciou. Rozpočtový deficit, ktorý je veľkým problémom všetkých kandidátskych krajín, by podľa D. Mramora mal splniť podmienky EÚ a nemal by prekročiť hranicu 3 % HDP. Tohtoročný rozpočtový deficit by sa mal pohybovať na úrovni 1,5 až 1,6 %. Slovinsko plánuje vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) v roku 2006 až 2007.
O obozretnej rozpočtovej politike a snahe vlády urýchliť privatizáciu a reštrukturalizáciu ekonomiky svedčia aj zlepšené ratingové hodnotenia dvoch popredných svetových ratingových agentúr - Standard & Poor's a Fitch Ratings. Rating dlhodobých devízových záväzkov Slovinska je v súčasnosti v oboch agentúrach na úrovni A plus. Slovinsko má dnes v agentúre Standard & Poor's z desiatich čakateľov na vstup do EÚ najlepší devízový rating. Agentúra na Slovinsku oceňuje najmä rozpočtovú politiku, ktorá sa v posledných rokoch vo väčšine stredoeurópskych krajín, naopak, zhoršila. "Záväzok Slovinska udržovať fiškálnu obozretnosť sa odráža v priemernom deficite verejných financií v období rokov 1998 až 2002 na 1,3 percenta HDP a v miernom verejnom dlhu 29 percent HDP v roku 2002," uviedla Standard & Poor's. Agentúra pritom predpokladá, že fiškálny schodok sa bude postupne naďalej znižovať a do roku 2007 dosiahnu verejné financie rovnováhu. Štátny dlh dovtedy klesne na 22 percent HDP, čo by okrem nižších deficitov malo byť umožnené aj príjmami z privatizácie.
Už čoskoro s novou zástavou
Do 30. septembra vypísal slovinský parlament konkurz na návrh pre novú štátnu zástavu a znak. Odborná komisia potom bude mať ďalší mesiac na posúdenie predložených návrhov. K takémuto rozhodnutiu viedol slovinských predstaviteľov najmä fakt, že dochádza k častej zámene so zástavami Slovenska, Ruska, ale aj Chorvátska, ktoré majú rovnaké usporiadanie slovanských farieb - biela, modrá, červená. Nové štátne symboly, a najmä zástava Slovinska by tak po vstupe do EÚ mala byť poznateľnejšia a menej zhodná so zástavami iných štátov. Slovinské obyvateľstvo je však so svojou štátnou zástavou a symbolom od vzniku nezávislosti v roku 1991 veľmi spokojné. Bielo-modro-červená kombinácia má podobne ako aj slovenská zástava svoju tradíciu a pôvod až v 19. storočí. Prežila svoje časy aj v ťažkom období komunistického centralistického režimu. Preto sa očakáva, že tri farby sa na zástave a znaku meniť nebudú. Slovinci by sa však nechceli vzdať ani troch hviezd, troch kopcov vrchu a dvoch vĺn, ktoré na znaku symbolizujú pobrežie Jadranu. Debata o zmene začala už pred rokmi, ale intenzívnejšie sa začala až minulý rok v rámci plánovaných ústavných zmien.