Eugen Jurzyca, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy:
Vstup do EÚ prinesie, podľa mňa, pre Slovensko väčšie hospodárske výhody než nevýhody. Bude pre krajinu prínosný, hoci veľké skoky v tomto smere neočakávam. Boli totiž rozložené v časovom období od začiatku deväťdesiatych rokov až doteraz, teda v priebehu prispôsobovania sa podmienkam zjednotenej Európy. Očakávam, že rozdiel v cenových hladinách našej krajiny a EÚ sa bude zmenšovať v prvých rokoch po vstupe do únie, avšak rozdiel v príjmoch sa bude zmenšovať v rovnakom období podstatne rýchlejšie. To povedie k rastu životnej úrovne nielen pracujúcich, ale aj tých, ktorých príjmy závisia od výšky miezd v SR, teda dôchodcov, nezamestnaných, žien v domácnosti, študentov, invalidov a pod.
Pre mňa osobne však nebude blížiace sa referendum predovšetkým príležitosťou na zvýšenie finančného príjmu o niekoľko percent, ale unikátnou šancou odpovedať na otázku, či sa cítim Európanom, či si myslím, že Slovensko patrí do Európskej únie.
Milan Šikula, riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV:
-- Výhody a nevýhody sa chápu veľmi staticky, ako by to bolo niečo dopredu dané. Sú tam obrovské šance a riziká a to, do akej miery šance reálne vieme premeniť na výhody alebo nevieme sa prispôsobiť a máme z toho nevýhody, sa chápe veľmi zjednodušene. Predreferendová kampaň bola dôležitá, ale vyznela samoúčelne -- rýchlo to odsúhlasiť. Za predpokladu, že by sme sa dlhodobejšie, systematickejšie a kvalitne pripravovali, tak všetky záujmové skupiny, inštitúcie, organizačné štruktúry spoločnosti by mali istú predstavu, kam to smeruje, čo treba robiť. Kampaň mala smerovať aj k zintenzívneniu prípravy za rok do vlastného vstupu. Rozhodujúce bude, do akej miery to dokážu najmä malí a strední podnikatelia -- veľkí sú už viac-menej prispôsobení, najmä tí, kde je zahraničný kapitál. Malí a strední majú ešte veľa zjednodušených predstáv. Do integračného procesu vstupuje ekonomika celou štruktúrou, a preto všetky štruktúrne zložky a úrovne by sa mali prirodzene zaujímať, čo ich čaká -- robiť akési svoje dosahové štúdie, analýzy a pod. To by mala byť reálna príprava, ale zatiaľ prebieha len v obmedzenom rozsahu.
Doc. PhDr. Anna Remišová, CSc., katedra kulturológie filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (venuje sa problematike podnikateľskej etiky):
- Som presvedčená, že okrem ekonomických výhod, prinesie náš vstup do Európskej únie aj zvýšenie kultúrnej a mravnej úrovne krajiny. Myslím si, že slovenská kultúra v tej európskej nestratí svoju identitu. Naopak, vďaka konfrontácii s inými kultúrami budeme mať možnosť získať objektívnejší pohľad na seba samých, čo by nám malo pomôcť pri zdokonaľovaní našej vlastnej kultúry a predovšetkým morálky. Preto jednoznačne podporujem vstup Slovenska do Európskej únie.
Vladimír Masár, prezident Deloitte & Touche Slovakia:
-- Vnímam ho ako politicko-ekonomické spojenie s výkonnejším a efektívnejším perspektívnym zoskupením. Je to šanca znížiť rozdiely v efektívnosti ekonomík a následne aj rozdiely v životnej úrovni obyvateľov SR s obyvateľmi dnešnej Európskej únie vo výrazne kratšom časovom horizonte. Týmto spojením sa dá predpokladať ďalšie posilnenie dôveryhodnosti nášho trhu s pozitívnym dosahom na ďalšie zatraktívnenie Slovenska v očiach významných zahraničných investorov.
Z pohľadu Deloitte & Touche Tohmatsu predpokladám užšiu spoluprácu s kolegami z Európskej únie, ako aj perspektívu výrazného rastu obchodných príležitostí pre našu formu v rámci Slovenska.
Martin Huba, režisér a herec:
-- Ide o veľkú nádej pre nás všetkých, ku ktorej musí každý priložiť podiel zo svojho umu a srdca. V našej geografickej a spoločenskej situácii si neviem predstaviť inú alternatívu. Dúfam, že ľudia vážnosť tejto chvíle pochopia, a že naše nádeje sa naplnia. V našej mladej histórii sme však v ťažkej chvíli jej ťažkosť vždy pochopili a zareagovali správne. Pokiaľ išlo o rozhodnutie ľudí, vždy to dopadlo nad očakávanie dobre, napriek všetkým znepokojivým a kuvičím hlasom. Som preto presvedčený, že občania Slovenskej republiky sa rozhodnú správne, i keď kampaň nebola najšťastnejšie zvolená.
Rudolf Sivák, dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave:
-- Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné posudzovať viac racionálne ako emotívne. Z pohľadu Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity určite prinesie nové skutočnosti z hľadiska porovnania úrovne vzdelávania a úrovne absolventov s krajinami EÚ, najmä v smere pripraviť absolventov fakulty tak, aby našli uplatnenie na európskom trhu práce. Pre študentov a učiteľov to bude vytvárať značné možnosti z hľadiska výmeny študentov, učiteľov s krajinami EÚ a ďalšie možnosti riešiť spoločné úlohy v pedagogickej a výskumnej oblasti.
Z hľadiska ekonomického vývoja je kľúčovou otázkou reálna konvergencia ekonomiky SR. Treba totiž brať do úvahy, že v súčasnosti ukazovateľ HDP na obyvateľa v SR dosahuje asi 50 percent priemeru krajín EÚ. To jednoznačne dokumentuje nevyhnutnosť zvýšenia efektívnosti ekonomiky SR, čo ak sa postupne bude dariť, by v budúcnosti malo znamenať zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva, ako aj možnosť zvýšenia vynakladania prostriedkov do vzdelania, čo sa spätne prejaví v rýchlejšom ekonomickom raste.
PhDr. Vladimír Krivý, CSc. Sociologický ústav SAV:
- Z hľadiska historického oceňujem odvážne a strategické rozhodnutie lídrov európskej komunity o jej rozšírení. Z toho istého hľadiska pociťujem vstup Slovenska ako naplnenie civilizačnej túžby, ktorému najprv bránilo rozdelenie Východ -- Západ a v polovici 90. rokov zasa interné demokratické deficity. Kultúrne ako pomknutie k širším obzorom. Politicky ako úspech slovenskej verejnosti, ktorá dokázala v kritických chvíľach zmobilizovať svoje lepšie stránky, i ako úspech politických elít. Z hospodárskeho hľadiska to vnímam ako už skôr začatý a teraz dokončovaný vstup do "vyššej ligy" - s celkove vyššou úrovňou, novými konfrontáciami, novými rozhodcami.