V Nemecku predĺženie pracovného času odmieta nielen spolkový kancelár Gerhard Schröder, ale aj šéfovia strán pravicovej opozície Angela Merkelová a Edmund Stoiber. Predseda bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Stoiber však považuje 40-hodinový pracovný týždeň za vhodný model pre budúcnosť. Podľa ekonomických analýz by predĺženie pracovného týždňa na 40 hodín pri rovnakej mzde znížilo mzdové náklady o 15 percent.
"Nemci sú lenivejší," tvrdí hlavný ekonóm Deutsche Bank Norbert Walter, ktorý sám strávi pri pracovnom stole 70 hodín týždenne. Niektoré subjekty však na výsledky diskusie, ktorú inicioval, nečakajú.
Siemens precedensom. Firma Siemens zaviedla vo svojich podnikoch 40-hodinový týždenný cyklus bez debaty so zástupcami zamestnancov, aby zabránila preneseniu výroby mobilných telefónov do Maďarska s lacnejšou pracovnou silou. To bol precedens, ktorý nasledovali aj mnohé firmy v susednom Francúzsku -- napríklad Bosch, výrobca malých elektrospotrebičov SEB alebo najväčší producent hydiny v Európe Doux.
Vo Francúzsku prijali Aubryovej zákon o 35-hodinovom pracovnom týždni v roku 1999 v období vlády ľavice (projekt však vznikol v Balladurovej pravicovej vláde v roku 1996). Vďaka rôznym úľavám vlády a vyššej flexibilite v narábaní s pracovnou silou bol zákon výhodný aj pre zamestnávateľov. Nepriama pomoc štátu sa však o tri roky skončila. Zmenené podmienky teraz nútia majiteľov firiem hľadať riešenie spoločne ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.