Pred dvoma rokmi sa Josému Manuelovi Duraovi Barrosovi splnil dlhoročný sen, keď už ako líder portugalských liberálov zo Sociálnodemokratickej strany porazil večných politických rivalov, socialistov a stal sa po prvý raz portugalským premiérom. "Urobím maximum, vyviniem naozaj svoje najväčšie úsilie, aby som dal portugalskému ľudu vládu, ktorá bude vládnuť celé funkčné obdobie," vyhlásil Durao Barroso. Vtedy sa tento skúsený kariérny politik zrejme cítil na vrchole svojej politickej kariéry. Málokto v tom čase tušil, že svoj sľub nesplní. Po tom, čo ho írsky premiér Bertie Ahern uviedol ako kandidáta na predsedu Európskej komisie, ktorý má dôveru všetkých 25 členov Európskej únie, poskočil na ešte vyšší stupienok svojho profesionálneho života. V Lisabone zanechal svojich krajanov s problémom, ako po ňom zalepiť dieru na poste premiéra bez vypísania predčasných parlamentných volieb. Volieb, ktoré by pre jeho "rodnú" stranu mohli znamenať stratu moci.
Z maoistu liberál. Durao Barroso patrí ku generácii karafiátovej revolúcie. Ešte pred revolučným rokom 1974 vstúpil ako študent práva na lisabonskej univerzite do ilegálnej maoistickej organizácie. Niektorí britskí publicisti...
Zostáva vám 85% na dočítanie.