Všade dobre, v Škandinávii najlepšie

Hovorí sa, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Škandinávske štáty už niekoľko rokov dokazujú, že prosperita a kvalita života v nich do veľkej miery závisia od povahy jej obyvateľov a hodnôt, ktoré zastávajú. Dôkazom je ich aktuálne vedúce postavenie na indexe Rozvojového programu OSN (UNDP), ktorý každoročne hodnotí kvalitu života v 177 štátoch sveta na základe rôznych kritérií.
Nórsko: od kolísky po hrob. Už štvrtý rok za sebou vedie rebríček prominentných štátov Nórsko - jedna z priemyselne najvyspelejších krajín sveta. Nie je žiadnym tajomstvom, že za svoje bohatstvo vďačí najmä bohatým náleziskám ropy a zemného plynu v Severnom mori. A predsa státisíce návštevníkov sotva postrehnú, že tu nejaký priemysel vôbec existuje. V krajine nie sú žiadne tepelné alebo atómové elektrárne, lebo na výrobu lacnej a ekologicky šetrnej energie sa využívajú najmä rieky, ktorých korytá sú vďaka výdatným zrážkam vždy plné vody.
Nóri ako jedni z prvých v Európe zaviedli všeobecný sociálny a zdravotný systém, ktorý sa o svojich klientov stará od kolísky až po hrob. Všetci občania majú voľný prístup k vzdelaniu vrátane univerzitného, bezplatnú lekársku starostlivosť a zaručený dôchodok. Jeseň života si na rozdiel od obyvateľov iných krajín môžu naozaj vychutnať. Priemerne sa totiž dožívajú až 79 rokov. Vysoký vek však vytvára rastúci tlak na sociálny systém a väčšina zostarnutých ľudí je odkázaná na zdravotné a opatrovateľské služby. Zdravotníctvo je vôbec základným pilierom nórskeho systému sociálneho zabezpečenia. Pritom platí zásada, že služby v zdravotníctve nezávisia od solventnosti, ale od potrieb občanov. Všetci pacienti sú zaradení do takzvaných čakacích zoznamov. S výnimkou naliehavých prípadov sa vďaka tomuto poradovníku nečaká na operáciu dlhšie než tri mesiace. Navyše, úrady majú stále prehľad o pacientoch, liečbe a stave nemocníc.
Nóri zarobia ročne priemerne 36 600 amerických dolárov. Väčší ročný príjem majú už len občania Luxemburska. Negramotnosť v Nórsku neexistuje, takmer všetci občania majú ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie.
Švédsko: štát blahobytu. Švédsko, ktoré sa v rebríčku UNDP umiestnilo hneď na druhom mieste, prešlo v posledných desaťročiach závratnými zmenami. Z dnešných 8,8 milióna obyvateľov sa približne jeden milión narodil za hranicami, nerátajúc deti prisťahovalcov. Dôsledkom je kozmopolitná spoločnosť, ktorá si však naďalej uchováva typicky švédske rysy. Svoj podiel na poctivosti, čestnosti a solídnosti, ktoré sú pre Švédov samozrejmé, má určite aj "princíp otvorenosti" z roku 1766. Podľa tohto starého práva sú daňové priznania a súdne rozhodnutia na všetkých úrovniach štátnej správy prístupné verejnosti.
Typický Švéd - pán "Svensson" - je zvedavý chlapík, ktorý často a rád cestuje, ochutnáva cudzokrajné jedlá a testuje novú techniku. V každej rodine zohrávajú mimoriadnu úlohu deti, ktoré majú neobmedzenú slobodu a voľnosť. Žiadna iná krajina na svete nestavila toľko na nové informačné technológie a ženskú emancipáciu ako práve Švédsko. Napokon, kde inde je v najvyšších štátnych a verejných funkciách toľko žien? Štokholm sa právom považuje za najčistejšiu metropolu Európy. Dokonca priamo v centre, z mosta hneď vedľa parlamentu, možno loviť lososy.
Švédske sociálne ciele začali vážne ohrozovať až hospodárske tlaky 90. rokov, ktoré si vynútili masívnu devalváciu meny. Odvtedy prešiel švédsky štát blahobytu veľkými reformami - hospodárstvo sa zotavilo, nezamestnanosť a inflácia klesli. Riadený a vysoko sociálny hospodársky model sa však medzitým prehodnotil a okresal. Aj samotní sociálni demokrati, ktorí tento systém vybudovali, pripúšťajú, že éra štátu blahobytu ("folkhemmet") je preč. Školstvo je rovnako ako v Nórsku bezplatné. Podľa OECD Švédsko najviac investuje do výskumu na obyvateľa v Európe. Za boom v oblasti informačných technológií, telekomunikácií a biotechnológií vďačí najmä štátnym univerzitám, ktoré zasa profitujú z trojuholníka tradičnej spolupráce s vládou a priemyselnými podnikmi.
Fínsko: vzdelanosť nadovšetko. V oblasti vzdelávania nezaostáva za Švédskom ani jeho východný sused - Fínsko (v indexe UNDP na 13. mieste). "Žiaci tu dosahujú vynikajúce výsledky, pretože sa im venujú vynikajúci učitelia," píše český časopis Země světa. Podľa správy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá porovnávala 15-ročných študentov zo 43 krajín, skončili Fíni na prvom mieste v gramotnosti, na treťom mieste v prírodovedných predmetoch a na druhom mieste v matematike. Väčšina študentov dostáva od štátu grant až do výšky 600 eur mesačne. Štatút učiteľa v spoločnosti je vysoký, čo dokazuje aj nedávny prieskum medzi 18-ročnými študentmi, ktorí považujú učiteľstvo za najobľúbenejšiu profesiu.
Za fínskou prosperitou sa skrýva fínska mentalita, ktorá vychádza z drsnej krajiny a zo vzájomnej solidarity. Fíni sú vo všeobecnosti veľmi priateľskí a čestní ľudia. Ako príklad slúži hustá sieť nikdy nezamknutých zrubov, v ktorých možno nájsť hromadu pripraveného dreva a sekeru. To preto, aby návštevníci po sebe mohli rovnakú hŕbu polien zanechať ďalšiemu návštevníkovi. Zaujímavé a pre fínsku mentalitu typické je tiež nepísané pravidlo, podľa ktorého platí, že kto príde do zrubu ako posledný, má právo na najpohodlnejšie miesto na spanie.
Väčšina fínskych podnikov je v súkromných rukách. Krajina veľmi využíva úverovú politiku, aby pokryla všetky náklady vyspelého sociálneho systému. Daňové zaťaženie obyvateľstva je preto pomerne vysoké.
Dánsko: pekný život. Vysoké dane sú vlastné aj Dánsku, ktoré sa v indexe UNDP umiestnilo na 17. priečke a patrí k najrovnostárskejším krajinám na svete. Nijaká iná krajina nerobí toho toľko pre to, aby udržala približne rovnakú sociálnu a ekonomickú úroveň všetkých svojich obyvateľov. Dáni venujú takmer tretinu hrubého domáceho produktu na sociálnu oblasť. Toto prerozdelenie bohatstva vytvára spoločnosť ľudí so stredne vysokým príjmom, pričom najbohatších 20 percent obyvateľstva má iba 2,9-násobne väčší príjem než najmenej bohatí Dáni. Vďaka tomu je tu dlhodobo iba 5,9 percenta ľudí bez práce, čo je o tretinu menej, než je priemer Európskej únie. Podľa Transparency International je dánska vláda jednou z troch najmenej skorumpovaných vlád na svete spolu s vládami vo Fínsku a na Islande.
Dánsky "zmysel pre kolektívne dobro" ilustruje časopis Newsweek na príklade 30-ročného Neilsa Henricka, fotografa žijúceho na predmestí Kodane. Ako každý, aj on vyštudoval vysokú školu zadarmo. Keď jeho matka, ktorá pracuje ako zdravotná sestra, musela minulý rok podstúpiť transplantáciu pľúc, štát pokryl všetky náklady na operáciu. A čo dánske notoricky vysoké dane? "Je to hrozné, že štátu musím zo svojho príjmu odviesť až 52 percent," priznáva Henrick. "Taká je však cena za dobrú spoločnosť. Ľudia tu majú pekný život."