"Nezmyselná nie je spoločná agrárna politika EÚ, ale Blairove argumenty," uviedol v súvislosti s najnovšími polemikami Michael Mann, hovorca komisárky pre poľnohospodárstvo Marianny Fischerovej-Boelovej. Blair operuje so "zjednodušeniami" a "karikatúrami", ktoré vedú do slepej uličky. Nie je konštruktívne napríklad porovnávanie agrárnych dotácií (v roku 2004 boli v sume 44,7 mld. eur) s výdavkami na vedu a výskum, keďže poľnohospodárska politika je jednotná a financovaná zo spoločných prostriedkov, kým veda a výskum sú doménou jednotlivých štátov.
Nepriťahuje ani Blairov štandardný argument, že Európska únia vydáva na poľnohospodárstvo vyše 40 percent svojich prostriedkov, hoci v tomto odvetví pracuje len päť percent občanov spoločenstva. V skutočnosti Európska únia podľa Manna vydáva na poľnohospodárstvo len 0,43 percenta celkového HDP, z týchto peňazí však má nepriamo osoh až 50 percent ľudí, ktorí žijú na vidieku. V období rokov 2007 - 2013 chce komisia na rozvoj vidieka vydať až 89 mld. eur. Spomínaný hovorca tiež povedal, že kým agrárna politika EÚ prešla viacerými zásadnými reformami, tzv. britský rabat sa od roku 1984 nezmenil.
Tvrdenia o uskutočnených reformách platia aj o plánovaných opatreniach na trhu s cukrom, ktoré Mann označil "za dosiaľ najtvrdšie". Do roku 2008 podpora pre výrobcov cukru klesne až o 39 percent.
Kurz Európskej komisie podporil aj poslanec europarlamentu Lutz Goepel. Domnieva sa, že reforma trhu s cukrom dokladá pripravenosť Bruselu vyrovnávať sa so zmenenými ekonomickými podmienkami. Blairova paušálna kritika poľnohospodárstva nie je vecná a okrem iného protirečí aj európskemu právu. Britskému premiérovi vraj ide očividne o to, aby z poľnohospodárskych výdavkov urobil obetného baránka celej finančnej krízy EÚ.
Ostro sa na túto tému vyslovil i generálny tajomník strešného európskeho poľnohospodárskeho zväzu COPA-COGECA Franz-Josef Feiter. "Blair nás najskôr prinútil, aby sme aj v poľnohospodárskej politike hľadali nové cesty - a teraz spochybňuje ešte aj ich financovanie. Práve Briti dostali pre dobrú agrárnu štruktúru a oddelenie dotácií od skutočnej produkcie z Bruselu najväčšie šeky." Prichádza k záveru, že Blairova kritika európskej poľnohospodárskej politiky nie je opodstatnená.
Poľnohospodárske výdavky obhajoval aj nový francúzsky premiér Dominique de Villepin. Nazval ich "hlavným tromfom Európy i Francúzska, ktorý nemožno spochybňovať". Naproti tomu švédsky premiér Göran Persson podporil britské stanovisko. Obrovský podiel agrárnych výdavkov na celkovom rozpočte EÚ považuje za "neperspektívny" a vyžadujúci si zmenu. (hn/gaf)
| Subvencie do poľnohospodárstva v mil. Eur v roku 2004 | |
| Francúzsko | 9 389,1 |
| Španielsko | 6 319,3 |
| Nemecko | 6 033,7 |
| Taliansko | 5 022,5 |
| Veľká Británia | 3 986,6 |
| Grécko | 2 777,6 |
| Írsko | 1 829,6 |
| Holandsko | 1 261,9 |
| Dánsko | 1 217,1 |
| Rakúsko | 1 141,9 |
| Belgicko | 1 072,7 |
| Poľsko | 873,1 |
| Fínsko | 868,8 |
| Švédsko | 849,1 |
| Portugalsko | 823,3 |
| Maďarsko | 181,7 |
| ČR | 168,0 |
| Lotyšsko | 147,9 |
| SR | 120,9 |
| Litva | 98,7 |
| Slovinsko | 84,7 |
| Estónsko | 45,8 |
| Luxembursko | 37,6 |
| Cyprus | 22,5 |
| Malta | 8,1 |
| Zdroj: HB / Európska komisia | |