StoryEditor

Prebytky obilia ohrozujú agrárnu reformu EÚ

10.08.2005, 00:00
V silách sa v súčasnosti nachádza 18 miliónov ton pšenice, raže a jačmeňa, čo je päťkrát viac ako vlani. "Obrovský prebytok ohrozuje uskutočnenie agrárnej reformy z roku 2003," tvrdí Alexander Müller, štátny tajomník nemeckého ministerstva pre ochranu spotrebiteľov.

V silách sa v súčasnosti nachádza 18 miliónov ton pšenice, raže a jačmeňa, čo je päťkrát viac ako vlani. "Obrovský prebytok ohrozuje uskutočnenie agrárnej reformy z roku 2003," tvrdí Alexander Müller, štátny tajomník nemeckého ministerstva pre ochranu spotrebiteľov.
Pred dvoma rokmi sa ministri poľnohospodárstva pätnástich členských štátov Európskej únie dohodli, že v budúcnosti už subvencovanie prvovýrobcov oddelia od samotnej výroby. Priame platby roľníkom majú od roku 2005 prispievať k tomu, že únia bude produkovať len toľko agrárnych produktov, koľko trh naozaj potrebuje. Obrovské zásoby obilia však ohrozujú sľubovaný obrat v poľnohospodárskej politike EÚ, keďže na ich uskladňovanie sú potrebné ďalšie prostriedky z bruselského rozpočtu.
Skladovacie kapacity nových členov EÚ v strednej Európe sú preplnené do tej miery, že, povedzme, maďarské obilie je uložené aj v nemeckých sýpkach. Podľa doterajšej praxe únia nespotrebované prebytky vykúpi v rámci intervenčných opatrení a s pomocou exportných subvencií ich buď umiestni na svetovom trhu alebo použije ako lacné kŕmne obilie doma.
Podľa údajov Európskej komisie je hlavnou príčinou veľkých zásob obilia vlaňajšia rekordná žatva. Už spomínané Maďarsko napríklad vyprodukovalo v roku 2004 takmer dvakrát toľko pšenice ako rok predtým. Bruselskí poľnohospodárski odborníci poukazujú pritom aj na politické zlyhanie. "Teraz sa nám vypomstilo, že systém subvencií EÚ sme reformovali len nedostatočne," hovorí jeden z nich. V roku 2003 niektoré štáty - medzi nimi aj Nemecko - požadovali drastické zníženie intervenčných cien, pravda, ich úsilie stroskotalo na odpore Francúzov.
Na rozdiel od situácie spred dvoch rokov prúdi do európskych obilných skladov už aj produkcia z nových členských štátov. Brusel platí za jednu tonu zrnín 101,31 eura, k čomu sa pridáva ešte mesačný príplatok vo výške 46 centov na každú tonu. Cena EÚ je tak ešte stále vyššia ako cena svetová, ktorá sa pohybuje okolo 100 eur. V predchádzajúcom období bola intervenčná cena EÚ neraz dokonca aj o dvadsať percent vyššia ako cena na burzách. Niet sa teda čo diviť, že sa poľnohospodári snažili o čo najvyššiu produkciu. Podľa Müllera je atraktívna finančná podpora spoluzodpovedná i za dnešné problémy.
A podobne ako pri obilí zlyháva komplikovaný regulačný systém EÚ aj pri ďalšom produkte, ktorým je cukor. Nepredajného "bieleho zlata" je dnes na haldách spoločenstva takmer 600-tisíc ton. Tento prebytok zvyšuje politický tlak na členské štáty EÚ, aby urýchlene reformovali aj trh s cukrom. Komisia chce garantované ceny zaň znížiť o 39 percent, ale naráža na masívny tlak celého odvetvia. Bývalý európsky komisár poľnohospodárstva Franz Fischler poľnohospodársku loby pred blokovaním zmien varuje: "Je iluzórne myslieť si, že dnešné problémy možno odstrániť inak ako drastickým znížením cien."
Jeho nasledovníčka v úrade Marianna Fischerová-Boelová chce v priebehu budúceho roka odštartovať ďalší mamutí projekt - reformu trhu s vínom. Domáci európski vinári čelia totiž klesajúcej spotrebe a súčasne zvýšenému importu tohto nápoja zo zámoria. V tomto roku Európska únia musí na náklady daňových poplatníkov spracovať na priemyselný alkohol až šesť miliónov hektolitrov vína. V bruselskom žargóne sa takýto postup nazýva "krízovou destiláciou". Väčšia časť tohto množstva skončí potom ako rozvojová pomoc v krajinách Karibiku, ktoré alkohol ďalej spracúvajú a reexportujú do USA. Tam sa využíva ako ekologický prídavok do pohonných látok, znižujúci množstvo výfukových plynov. (hn/gaf)

Doterajší systém
- Intervenciou sa označuje štátny výkup prebytkov na domácom trhu. Systém spĺňa funkciu cenového garanta, vedie však k nadprodukcii.
- Reforma z roku 1992 síce intervenčné ceny znížila, ale straty sa vyrovnávali až do 100 percent.
- Reforma z roku 2003 priniesla ďalšie zmeny. Možnosť intervenčných nákupov raže a hovädzieho mäsa komisia odbúrala a - vyrovnávacie platby sa začali odvodzovať nie od množstva produkcie, ale od osevných plôch. Napriek tomu je štátny výkup v prípade niektorých produktov stále atraktívny, takže prebytky vznikajú opätovne.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/europa, menuAlias = europa, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
25. november 2024 05:02