Občania zo starých a nových krajín únie vyjadrili podobný stupeň dôvery v Európsku úniu (EÚ15: 42 percent, EÚ10: 40 percent), čo je menej ako stupeň dôvery v OSN (EÚ15: 49 percent, EÚ10: 50 percent). Opýtaní dôverujú viac únii, ako svojim národným parlamentom (EÚ15: 30 percent, EÚ10: 16 percent) a vládam (EÚ15: 30 percent, EÚ 10:17 percent). Občania EÚ15 a nových členských štátov sa zhodli na piatich témach, ktoré najviac trápia ich krajiny: nezamestnanosť, ekonomická situácia, kriminalita, zvyšovanie cien a systém zdravotnej starostlivosti. Podľa prieskumu sa obyvateľov nových členských krajín najviac týkajú problémy nezamestnanosti a zlá ekonomická situácia. Staré členské krajiny trápi prisťahovalectvo a terorizmus.
Informácie o Európskej únii
Subjektívna a skutočná úroveň znalostíVäčšina obyvateľov Slovenska vníma svoje znalosti o Európskej únii ako mierne podpriemerné (priemerná známka je 4,36 na 10-bodovej stupnici). Priemerná známka však zaraďuje obyvateľov Slovenska medzi lepšie informovaných. Podobne ako v iných krajinách, najzastúpenejšou známkou pri sebahodnotení úrovne znalostí je stredná hodnota - 5 (24 %). V porovnaní s novými členskými krajinami sú na Slovensku o niečo častejšie zastúpené odpovede 2 a 3 (+ 3 body). Ľudia s vysokoškolským vzdelaním hodnotia úroveň svojej informovanosti vyššie (priemerná známka 5,6), ako ľudia so základným vzdelaním (priemerná známka 3,9). Muži sa považujú za informovanejších (priemerná známka 4,6), ako ženy (priemerná známka 4,1). Platí tiež, že svoju úroveň informovanosti vyššie hodnotia tí, ktorí radi diskutujú o politike s inými, majú záujem o informácie o EÚ a aj ich sledujú.
Znalosť základných faktov o EÚ
Úroveň znalostí o niektorých základných faktoch týkajúcich sa Európskej únie je na Slovensku v niektorých aspektoch vyššia ako v nových členských štátoch ako celku, v iných nižšia, v niektorých je presne na úrovni priemeru nových členských štátov i EÚ 25. Slováci sú najlepšie informovaní o hlavnom symbole EÚ - zástave. Až 93 % správne uviedlo, že európska zástava je modrá so žltými hviezdami. Presne polovica respondentov správne uviedla, že poslanci EP sú priamo volení občanmi. Na druhej strane, len zhruba tretina respondentov správne uviedla, že EÚ má vlastnú hymnu a každý rok sa koná Európsky deň. V oboch týchto prípadoch je úroveň znalostí na Slovensku podpriemerná. V pristupujúcich krajinách bola úroveň vedomostí vyššia ako je priemer za celú EÚ 25. Úroveň znalostí Slovákov je však celkovo nižšia v otázkach týkajúcich sa fungovania EÚ, ako napríklad prezident EÚ alebo termín konania nasledujúcich volieb do EP. Celková priemerná hodnota správnych odpovedí je na Slovensku 3,8 na desaťbodovej stupnici. Úroveň znalostí je veľmi rozdielna v závislosti od sociálno-demografických skupín - diferencujúcimi faktormi sú predovšetkým vek a vzdelania. Napr. medzi ľuďmi vo veku 15 - 39 rokov je priemerná hodnota správnych odpovedí 4,2, kým vo vekovej kategórii nad 60 rokov iba 3,0. Ešte výraznejšie sú nožnice roztvorené medzi ľuďmi so základným a vysokoškolským vzdelaním (3,1 vs. 5,1); muži sú informovanejší ako ženy (4,2 vs. 3,4); obyvatelia Bratislavského regiónu sú informovanejší ako obyvatelia zvyšku Slovenska (5,1 vs. 3,6).
Informovanosť o rozšírení vo všeobecnosti a o vstupe Slovenska
Všeobecne povedané, väčšina obyvateľov Slovenska sa necítila dostatočne informovaná o vstupe krajiny do EÚ. Verejná diskusia sa nevenovala tým otázkam, ktoré ľudí zaujímali predovšetkým. Na Slovensku sa verejná debata dlho sústredila najmä na byrokratické a technické aspekty vstupu, menej dokázala bežným občanom priblížiť, ako vstup ovplyvní ich každodenný život. Problémom komunikácie je pravdepodobne aj jazyk. Komunikácia o EÚ prebiehala vo veľmi odbornom neosobnom jazyku, ktorý nemohol bežných ľudí osloviť. Deficity v informovanosti (odpovede "vôbec nie informovaný/á" a "nie veľmi dobre informovaný/á") o rozšírení EÚ vo všeobecnosti uviedli takmer dve tretiny občanov (65 %), v prípade vstupu Slovenska to bolo o niečo menej ( 61 %). Respondenti s univerzitným vzdelaním boli častejšie dobre alebo veľmi dobre informovaní (60 % v prípade celkového rozšírenia a 62 % v prípade vstupu Slovenska). V skupine ľudí so základným vzdelaním sú podstatne nižšie percentá (30 %, resp. 31 %). Podobne je to s vekom - mladí sú informovanejší ako staršie vekové ročníky.
Zdroje informácií o EÚ
Väčšina obyvateľov Slovenska má záujem o informácie o EÚ. Len 13 % uviedlo, že o takéto informácie záujem nemá. Išlo najmä o starších ľudí s nižším vzdelaním. Najčastejším zdrojom politických informácií je jednoznačne televízia. Platí to aj o informáciách týkajúcich sa Európskej únie - televíziu ako preferovaný zdroj informácií uviedlo 81 % respondentov, čo je viac ako priemer za EÚ25 (+7 percentuálnych bodov). Slováci viac preferujú aj rozhlas (56 %, čo je +19 bodov). Denníky by uprednostnila zhruba polovica respondentov, čo je presne toľko ako priemer nových členských štátov i EÚ 25. Na Slovensku sú noviny až tretím preferovaným zdrojom informácií, kým v EÚ 25 sú druhým najčastejším. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním preferujú podstatne častejšie denníky (67 % z nich). Pre túto skupinu predstavujú tlačové médiá po televízii druhý najčastejší zdroj informácií. V skupine ľudí so základným vzdelaním denníky preferuje len 35 %. Pre skupinu s vysokoškolským vzdelaním bol dôležitým zdrojom informácií aj Internet - uviedlo ho až 39 % z nich. Internet tiež uviedlo 40 % mladých ľudí vo veku 15 - 24 rokov. Používanie iných zdrojov informácií nie je až také závislé od veku.
Európska únia v slovenských médiách
Väčšina slovenských občanov si myslí, že pokrytie Európskej únie v slovenských médiách je primerané. Uviedlo to 58 % respondentov, 11 % si myslí, že tejto témy je priveľa, 23 % považuje prítomnosť témy EÚ v slovenských médiách za nedostatočnú. Porovnanie Slovenska s priemerom nových členských štátov ukazuje dosť výrazné rozdiely - slovenskí respondent sa častejšie vyjadrujú v tom zmysle, že téma je zastúpená primerane - 58 % na rozdiel od 43 % priemeru nových členských štátov i EÚ25. Obyvatelia Slovenska sú teda spokojnejší s mediálnym pokrytím témy EÚ z hľadiska kvantity. Čo sa týka objektivity týchto informácií, obyvatelia Slovenska sú zhruba rovnako nastavení ako priemer nových členských krajín. Až 44 % si myslí, že zverejňované informácie sú príliš pozitívne - majú teda skôr propagandistický charakter, 38 % považuje dané informácie za objektívne. V hodnotení vyváženosti informácií o EÚ sa pristupujúce krajiny líšia od priemeru za EÚ25 - až 12 % si myslí, že informácie o EÚ sú píliš negatívne. Toto zistenie odzrkadľuje skutočnosť, že v prístupových krajinách sa v čase prístupových rokovaní o vstupe do EÚ uverejňovali najmä priaznivé, ale do istej miery aj povrchné informácie. V členských krajinách sa zase často stáva, že EÚ alebo Brusel či "bruselská byrokracia" sú vykresľované ako príčina neúspechov domácich politikov alebo dôvodom nutných nepopulárnych krokov domácej politiky. V hodnotení kvantity a kvality informácií o EÚ sa jednotlivé socio-demografické skupiny veľmi nelíšia. V skupine ľudí s nižším vzdelaním sa nadpriemerne často vyskytujú odpovede "neviem".
Inštitúcie EÚ
Spomedzi európskych inštitúcií Slováci najlepšie poznajú Európsky parlament - až 92 % respondentov už o tejto inštitúcii počulo. Druhou najznámejšou je Európska komisia - pozná ju 83 %. Nasleduje Európsky súdny dvor (78 %), Európska centrálna banka (68 %), Rada ministrov EÚ (64 %) a Európsky ombudsman (59 %). Menej ako polovica respondentov už počula o Výbore EÚ pre regióny, Hospodárskom a sociálnom výbore EÚ a Európskom dvore audítorov. Za najdôležitejšiu inštitúciu považujú obyvatelia Slovenska Európsky parlament (83 %), nasleduje Európska komisia (73 %) a Európsky súdny dvor (70 %). Vo všeobecnosti platí, že známejšie, viditeľnejšie inštitúcie EÚ sú považované aj za dôležitejšie. Neplatí to však vždy úplne lineárne. Európsky parlament je zároveň aj najdôveryhodnejšou európskou inštitúciou, dôveruje mu 60 % opýtaných, nasleduje Európsky súdny dvor (56 %) a trojicu najdôveryhodnejších inštitúcií dopĺňa Európska komisia (54 %). Muži sú informovaní lepšie ako ženy, čiže častejšie hovoria, že o jednotlivých inštitúciách už počuli. Tiež k nim vyjadrujú vyššiu dôveru. Podobný vzorec platí i vo vzťahu k vekovým rozdielom a rozdielom podľa dosiahnutého vzdelania - najinformovanejšou skupinou sú ľudia vo veku 15 - 39 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Na druhej strane starší ľudia sú menej informovaní a vyjadrujú i nižšiu dôveru k jednotlivým európskym inštitúciám.
Podpora členstva v Európskej únii
Na jar 2004 bola zo všetkých 10 pristupujúcich členských krajín najvyššia podpora členstvu v Litve (52 % uviedlo, že členstvo v EÚ je "dobrá vec"), nasledovala Malta (50 %). Slovensko sa s 46 % umiestnilo na treťom mieste, nad priemerom za novými členskými štátmi 10 (43 %). Najnižšia podpora verejnosti členstvu v EÚ bola na jar 2004 v dvoch pobaltských republikách - Lotyšsku (33 %) a Estónsku (31 %). Slovinsko, Maďarsko a Litva boli krajiny, kde obyvatelia najčastejšie očakávali výhody z nastávajúceho členstva (v Slovinsku to bolo 64 % respondentov, v Litve a Maďarsku - 58 %). Obyvatelia Slovenska boli z toho hľadiska zhruba na rovnakej úrovni - výhody očakávalo 57 %, čiže viac ako priemer za nové členské krajiny (52 %).Vývoj podpory pre členstvo v EÚ
Najnižšia podpora bola práve krátko pred samotným vstupom na jar 2004 (46 %). V rokoch 2001 - 2003 bola podpora veľmi stabilná a aj relatívne veľmi vysoká - na úrovni 58 % - 60 %. Čiže v období prístupových rokovaní, ich ukončenia i v roku referenda o vstupe do EÚ nezaznamenali výskumy výraznejšie výkyvy. Pokles krátko pred samotným vstupom mohol byť spôsobený viacerými faktormi - predovšetkým tým, že členstvo už bolo isté, nebolo nevyhnutné ho chrániť a podporovať, čo mohlo znížiť mobilizáciu verejnosti. Mohlo však k tomu prispieť i racionálnejšie uvedomenie si aj nevýhod, ktoré členstvo so sebou prinesie. Avšak aj napriek istému poklesu, podiel zástancov ostáva jasne väčšinový a len veľmi marginálne percento respondentov (9 %) uvádzalo, že členstvo v EÚ "je zlá vec". Pokles v podpore členstva krátko pred vstupom na jar 2004 nastal aj v ďalších pristupujúcich krajinách a je asi prirodzenou psychologickou reakciou. Rozhodne sa nedá interpretovať ako zamietnutie členstva, skôr ako pokles eufórie zoči-voči nadchádzajúcej realite. V rokoch 1999 - 2002 bola na Slovensku podpora vyššia ako v ostatných pristupujúcich krajinách, v rokoch 2001 - 2002 dokonca výrazne vyššia. Súvislo to pravdepodobne s tým, že Slovensko sa muselo o prijatie do EÚ usilovať viac ako napr. šestica krajín, ktoré začali prístupové rokovania skôr. Súviselo to však aj s tým, že na Slovensku nezazneli žiadne relevantné hlasy spochybňujúce členstvo. Mladí ľudia sú členstvu v EÚ podstatne naklonenejší. Vo vekovej skupine 15 - 24 rokov je podiel eurooptimistov
až 59 %, vo vekovej skupine 25 - 39 rokov to je 57 %. V starších vekových skupinách je podiel zástancov nižší. Medzi najstaršími respondentmi klesne na menej ako tretinu (31 %) a podiel europesimistov (členstvo v EÚ je "zlá vec") dosahuje až 16 %. Rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také výrazné, avšak ženy sa častejšie ako muži prikláňajú ku kompromisnému názoru "členstvo v EÚ nie je ani dobrá ani zlá vec" (43 % oproti 35 % medzi mužmi). Podpora členstvu veľmi úzko súvisí so vzdelaním. Čím vyššie vzdelanie, tým vyššia je aj podpora členstvu. Ak porovnáme skupiny so základným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním, je podiel zástancov až dvojnásobne vyšší (63 % oproti 32 % v skupine so základným vzdelaním). Pre Slovensko je dôležitý aj regionálny faktor - Bratislavský kraj má podstatne vyšší podiel eurooptimistov (56 %), ako zvyšok Slovenska.
Očakávané výhody z členstva
Z hľadiska očakávaných dopadov členstva, Slovensko patrí k optimistickejších krajinám. Výhody očakáva 57 % občanov, opačný názor zastáva presná štvrtina Slovákov. Do skupiny optimisticky naladených patrí Slovensko spolu so Slovinskom (64 % očakáva výhody), s Litvou (58 %) a Maďarskom (58 %). Na opačnom, skeptickom póle sa umiestňuje Poľsko (50 %), Lotyšsko (49 %), Česká republika (46 %) a Estónsko (41 %). Priemer za nové členské krajiny predstavuje 52 %. Podobne ako v otázke podpory členstva, aj v otázke očakávaných výhod je na Slovensku vývoj za posledných 5 rokov veľmi stabilný. V rokoch 1999 - 2003 výhody očakávalo 62 - 66 % obyvateľov Slovenska, čo bolo nad priemerom NČŠ 10. Výkyv, ktorý nastal v nových členských krajinách v období konania referend o vstupe do EÚ, sa Slovenska netýkal. Na druhej strane - podobne ako v iných pristupujúcich krajinách i na Slovensku sa tesne pred vstupom prejavil pokles v podiele tých, ktorí očakávajú výhody. Slovensko si však udržalo nadpriemerný podiel optimistov. Očakávané výhody môžu byť dôvodom na podporu vstupu krajiny do EÚ. Výskumy ukazujú, že medzi týmito dvoma ukazovateľmi je silná závislosť. Medzi tými respondentmi, ktorí očakávajú výhody, členstvo podporuje až 74%. Naopak tí, ktorí očakávajú nevýhody sa najčastejšie prikláňajú k názoru, že členstvo "nie je ani dobrá, ani zlá vec" (60 %). Podľa očakávania, postoje k EÚ sú spojené s úrovňou znalostí. Tí, ktorí sa cítia informovanejší, častejšie podporovali vstup do EÚ a aj častejšie očakávajú výhody z členstva.
Podpora pre kľúčové politiky EÚ
Napriek miernemu poklesu celkovej podpory pre členstvo Slovenska v EÚ, obyvatelia Slovenska
výrazne a stabilne podporujú kľúčové politiky EÚ. Európsku menovú úniu (EMÚ) podporuje 68 % respondentov, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako priemer nových členských krajín. Proti EMÚ sa vyjadruje 22 % opýtaných, čo je o 6 percentuálnych bodov menej ako priemer nových členských krajín. V porovnaní s rokom 2003 podpora verejnosti pre euro mierne klesla, čo môže súvisieť s tým, že vo verejnej diskusii sa ozvali hlasy niektorých politikov i ekonómov, že Slovensko by do EMÚ nemalo vstúpiť predčasne a nepripravené. Vysoká ostáva úroveň podpory pre spoločnú zahraničnú politiku členských štátov EÚ voči iným krajinám. Podporuje ju 74 % obyvateľov Slovenska, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako priemer nových členských krajín. Podpora pre túto politiku EÚ je dlhodobo vysoká. Ešte vyššia je podpora pre spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku, dosahuje 82 % (o 3 percentuálne body viac ako je priemer nových členských krajín). Táto európska politika má najvyššiu podporu zo všetkých skúmaných politík. Vysoká podpora a očakávania verejnosti však kontrastujú s aktuálnym stavom spoločného postupu EÚ v týchto otázkach. Aktuálne rozšírenie o 10 nových krajín k 1. máju 2004 podporovalo na Slovensku 80 % občanov, čo je 9 percentuálnych bodov viac ako priemer nových členských krajín.
Na Slovensku majú politiky EÚ vyššiu podporu ako je priemer nových členských krajín. Podobne vyššia je aj celková podpora pre vstup do EÚ. Postoje verejnosti môžu súvisieť aj s tým, že kritická diskusia na témy jednotlivých európskych politík nie je na Slovensku zatiaľ veľmi rozvinutá.
Čo znamená Európa
Čo pre bežnú populáciu znamená Európa? Krátko po páde totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa zvyklo hovoriť o "návrate do Európy". Tento slogan symbolizoval politickú i ekonomickú slobodu, návrat do spoločenstva, z ktorého tieto krajiny neodišli dobrovoľne, ale boli "odídené". Európa a Európska únia sa často používali ako synonymá, metaforický návrat do Európy mal svoju praktickú podobu v plnohodnotnom členstve v Európskej únii. Viaceré výskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina občanov Slovenska vidí svoju krajinu ako kultúrnu a politickú súčasť Západu. Táto predstava sa naplnila dovŕšením integračného procesu a vstupom Slovenska do EÚ a NATO na jar 2004. Predstavy o tom, že Slovensko by malo zohrávať úlohu akéhosi mostu medzi Západom a Východom, alebo by malo byť neutrálne, sa síce začiatkom 90. rokov objavili v politickej debate, nemali však relevantnú politickú podporu ani podporu zo strany verejnosti. Z hľadiska identity sa zhruba polovica obyvateľov Slovenska identifikuje so slovenskou i európskou identitou zároveň.Obraz Európskej únie
Čo znamená samotná Európska únia? Čo si pod ňou predstavujú bežní občania? Pre väčšinu respondentov (72 %) je to predovšetkým sloboda pohybu, cestovania, štúdia a práce, skrátka zrušenie hraníc, ktoré ostali symbolom bývalého režimu. Túto črtu EÚ uvádzajú slovenskí respondenti častejšie ako priemer nových členských krajín. Ďalšou výraznou asociáciou je spoločná mena euro (53 %), nasleduje ekonomická prosperita, mier, kultúrna rôznosť a demokracia. Slováci menej často uvádzajú niektoré negatívne charakteristiky - napr. byrokraciu, avšak o niečo častejšie ako priemer nových členských krajín uvádzajú stratu kultúrnej identity. Porovnanie imidžu Európskej únie v slovenskej verejnosti a EÚ25 ukazuje, že na Slovensku panuje väčšia idealizácia i entuziazmus. Obyvatelia "starých" členských krajín podstatne častejšie uvádzajú aj charakteristiky ako napr. "plytvanie peniazmi" alebo "nedostatočná kontrola vonkajších hraníc". Dá sa očakávať, že na základe konkrétnych skúseností s členstvom v EÚ sa jej obraz môže stať realistickejší a v mnohom aj kritickejší.
Fungovanie EÚ a výhody členstva
Veľká časť obyvateľov Slovenska uviedla, že nerozumie tomu, ako EÚ funguje. Uviedlo to 45 % opýtaných, kladnú odpoveď na otázku dalo 33 % opýtaných, zvyšok nevedel na danú otázku odpovedať. Výrazné rozdiely v podiele tých, ktorí rozumejú EÚ sú vo vzdelanostných skupinách - medzi tými, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie je 56 %, medzi ľuďmi so základným vzdelaním 21 %. Podiel tých, ktorí si myslia, že rozumejú ako EÚ funguje, je podstatne vyšší medzi zástancami vstupu (podporovatelia vstupu Slovenská do EÚ sú tí, ktorí si myslia, že vstup do EÚ bude pre Slovensko "dobrá vec", 46 %), naopak, tí, pre ktorých je EÚ nepoznaná entita sú častejšie odporcami vstupu. Na Slovensku panuje rozšírená skepsa o možnosti ovplyvniť fungovanie EÚ. S výrokom "Moje slovo bude v EÚ niečo znamenať" nesúhlasilo 70 % opýtaných. Na druhej strane väčšina vidí pre Slovensko prínos v otázke ekonomickej stability a bezpečnosti. Pozitívne očakávania sú i vo vzťahu k politickej stabilite. Polarizované sú názory na budúcu váhu, relevantnosť Slovenska v rámci EÚ.
Mladí ľudia (15- až 39-roční) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním častejšie súhlasia s tým, že Slovensko získa výhody. Podobne, muži častejšie ako ženy súhlasia s jednotlivými výhodami. Súvisí to aj s tým, že muži sú o celkovom fungovaní EÚ informovanejší.
Úloha Európskej únie
Úloha Európskej únie je najčastejšie vnímaná pozitívne v rôznych medzinárodných oblastiach. Najpozitívnejšie je spájaná so zahraničnou politikou vo všeobecnosti, konkrétne tiež v otázkach boja proti terorizmu a obrany. Tieto tri oblasti za pozitívne označilo viac ako 50 % respondentov. Ďalšou výrazne väčšinovo vnímanou oblasťou je ochrana životného prostredia, ekonomická situácia, boj proti kriminalite a oblasť vzdelávania. Najvyšší podiel ambivalentných odpovedí sa týka praktických oblastí každodenného života - verejná doprava a bývanie, s ktorými obyvatelia pristupujúceho Slovenska zatiaľ nemajú žiadne praktické skúsenosti. Negatívna úloha je Európskej únii pripisovaná v oblasti inflácie a zvyšovania cien (53 %). Dá sa predpokladať, že v tejto oblasti verejnosť vníma vstup do EÚ ako príčinu nárastu cien na Slovensku. Celkovo sa ukazuje, že Európska únia je značne vnímaná abstraktne, bez možnosti oprieť sa o vlastné skúsenosti a konkrétne zážitky z fungovania krajiny ako plnoprávneho člena EÚ. Dá sa očakávať, že vnímanie úlohy EÚ v rôznych oblastiach politiky bude v najbližších mesiacoch prechádzať zmenami.
Obavy z členstva v Európskej únii
Podobne ako pozitívne očakávania spájané so vstupom Slovenska do EÚ, i obavy spojené s týmto krokom sa týkajú predovšetkým sociálnych a ekonomických dopadov. Vysoké percento respondentov (67 %) uvádza obavy z presunu pracovných miest do krajín s nižšími výrobnými nákladmi. Hoci pristupujúce krajiny nateraz profitujú z toho, že v porovnaní so starými členskými krajinami predstavujú lacnejšiu pracovnú silu, majú obavy, že v budúcnosti pracovné miesta "poputujú" ďalej na východ. Ďalšou vážnou obavou súvisiacou s členstvom v EÚ sa týka kriminality - nárastu pašovania a organizovanej kriminality. I ďalšie obavy sa týkajú skôr sociálnych ako kultúrnych oblastí (ťažkosti pre poľnohospodárov, strata sociálnych výhod a pod.). Obavy zo straty kultúrnej identity a kultúry, či zriedkavejšieho používania národného jazyka vyjadruje len menšina opýtaných.
Rozpočet Európskej únie
Vo vnímaní obyvateľov Slovenska sa veľká časť rozpočtu EÚ minie na personál, administratívu a budovy EÚ (túto sféru uviedlo 22 %). Ďalšou výraznou zložkou rozpočtu EÚ je podľa slovenských respondentov zamestnanosť a sociálne záležitosti, nasleduje zahraničná politika a pomoc krajinám mimo EÚ. Predstavy obyvateľov Slovenska sa líšia od priemeru nových členských krajín najmä v predstave o rozpočtových nákladoch na poľnohospodárstvo. Túto položku uviedlo len 9 % slovenských respondentov, avšak až 19 % priemeru nových členských štátov a 15 % EÚ 25. Uvedené čísla ukazujú, že veľká časť obyvateľov Slovenska má zatiaľ len nejasné predstavy o štruktúre rozpočtu EÚ. Sociálno-demografické rozdiely nezohrávajú pri vnímaní rozpočtu výraznejšie rozdiely. Ľudia s nižším vzdelaním, vyšším vekom a menším záujmom o EÚ častejšie odpovedajú "neviem".
Európska identita
Národná a európska identita sú politickými a kultúrnymi elitami vnímané ako komplementárne, nie vzájomne sa vylučujúce. Slováci vnímajú členstvo v EÚ pozitívne a podporujú ho. Otázky vlastnej kultúrnej identity síce vnímajú citlivo, ale nie ako ohrozené členstvom v EÚ. Najfrekventovanejšou odpoveďou na otázku národnej a európskej identity je odpoveď "národná + európska identita", uviedlo ju 51 % opýtaných. Jarný Eurobarometer 2004 zaznamenal výrazný posun v národných identitách v celej Európe. Očakávania, že rozšírenie EÚ bude znamenať posilnenie európskej identity, sa zatiaľ nenaplnili a až ďalšie výskumy ukážu, aký bude vývoj národnej a európskej identity. V období jeseň 2003 - jar 2004 došlo k posilneniu národných identít v 17 z 25 krajín EÚ, vrátane Slovenska. Na Slovensku sa zvýšil podiel ľudí hlásiacich sa výlučne k národnej identite z 29 % na 39 %. Podobný posun nastal aj v ďalších pristupujúcich krajinách, v priemere došlo k nárastu tých, ktorí pociťujú výlučne národnú identitu o 12 bodov. Silná národná identita je typická skôr pre staré členské krajiny, predovšetkým Fínsko a Veľká Británia. Z nových krajín sa silnou národnou identitou vyznačuje Maďarsko. Slovensko v sile a výlučnosti národnej identity zaostáva za novými členskými štátmi o 9 percentuálnych bodov a za EÚ25 o tri percentuálne body. Identita je spojená so vzdelaním (vzdelanejší respondenti sa častejšie hlásia k obom identitám). Výlučne národnú identitu najslabšie pociťujú najmladší respondenti (len 13 %, dve tretiny z nich sa hlásia k obom identitám).
Inštitucionálna reforma Európskej únie
Dve tretiny obyvateľov Slovenska si myslia, že Európska únia by mala mať ústavu. Treba poznamenať, že téma ústavy nebola na Slovensku predmetom takej vášnivej verejnej a politickej diskusie ako napr. v Poľsku. Väčšina politických strán sa zhodla na prioritách Slovenska, z nich sa najviac hovorilo o princípe "jedna krajina - jeden komisár". Zaradenie kresťanského dedičstva, resp. zmienky Boha v preambule ústavy sa stalo požiadavkou najmä Kresťansko-demokratického hnutia. Otázka, ktorá vyvolala na úrovni EÚ najviac rozporov a zablokovala prijatie ústavy na summite v decembri 2003 - spôsob hlasovania v Rade - nemala na Slovensku takú rezonanciu. Na druhej strane sa pomerne rozsiahlo diskutovalo o spôsobe prijatia ústavnej zmluvy EÚ. Viaceré strany sa vyslovili za konanie referenda. Napriek tomu, že podpora pre ústavu EÚ mierne klesla (v období jeseň 2003 - jar 2004 o 4 body), podpora pre tento zásadný právny dokument je na úrovni verejnosti stále vysoká. Opakom súhlasu nie je ani tak silné "nie" (proti sa vyslovilo len 10 % opýtaných), ako skôr ambivalentné "neviem". Túto odpoveď uviedla až štvrtina respondentov. Na Slovensku je podpora ústavy EÚ o niečo vyššia ako priemer nových členských štátov (62 %). Slovenská verejnosť sa prikláňa k zachovaniu práva veta - 51 % tvrdí, že toto právo by malo byť zachované, lebo slúži na ochranu základných národných záujmov. Názory slovenskej verejnosti sú viac naklonené v prospech tohto práva, ako predstavuje priemer EÚ 25, ale menej ako nových členských štátov. Pätina opýtaných sa domnieva, že právo veta by malo byť obmedzené len na niekoľko základných oblastí. Výskum sa podrobnejšie nevenoval tomu, ktoré oblasti by to mali byť. Sociálno-demografické rozdiely nie sú vo vzťahu k tejto téme signifikantné. Niektoré sociálne skupiny sa častejšie nevedia k týmto komplikovaným politickým otázkam vyjadriť. Sú to najmä starší ľudia, s nižším vzdelaním, ženy častejšie ako muži. Spôsob hlasovania v Rade ministrov EÚ predstavoval horúci spor pri hľadaní dohody o podobe ústavy EÚ. Slovenská verejnosť sa väčšinovo prikláňa k možnosti rovnosti hlasov bez ohľadu na veľkosť jednotlivých štátov. Za túto alternatívu sa vyslovilo 59% respondentov, teda viac ako je priemer za nové členské krajiny i EÚ25. Súvisí to pravdepodobne aj s tým, že Slovensko je malý štát a rovnosť hlasov by mu zabezpečila i rovnosť pri rozhodovaní. Menej ako štvrtina respondentov súhlasila s alternatívou "čím väčšia krajina, tým viac hlasov". Iba malé percento opýtaných odpovedalo na túto otázku "neviem". Dá sa však predpokladať, že odpovede respondentov sa nie celkom opierajú o presnejšie znalosti mechanizmov rozhodovania v EÚ. Podobne ako v prípade názorov na právo veta socioálno-demografické rozdiely nie sú vo vzťahu k tejto téme signifikantné. Niektoré sociálne skupiny sa častejšie nevedia k týmto komplikovaným politickým otázkam vyjadriť. Sú to najmä starší ľudia, s nižším vzdelaním, ženy častejšie ako muži.Názory na dĺžku obdobia rotujúceho predsedníctva v Rade Európy sú na Slovensku rozdelené presne na rovnaké polovice - 40 % ľudí si myslí, že by sa dnešné šesťmesačné obdobie malo predĺžiť, 40 % si myslí, že by sa malo zachovať. Pätina respondentov sa k tejto otázke nevie vyjadriť. Názory verejnosti sa od jesene minulého roka sa presunuli viac v prospech predĺženého predsedníctva. Tento posun môže súvisieť s diskusiou okolo ústavy EÚ, ktorá navrhuje v tomto smere zásadné zmeny.