Minulý týždeň prijal Európsky parlament štyri správy, v ktorých zaujal stanovisko k programom novej generácie v kohéznej politike.
Na kohéznu politiku má ísť v nasledujúcom období 0,41 % hrubého národného produktu Európskej únie s 27 štátmi. Parlament prijal návrh na "zavedenie osobitného mechanizmu určeného na kompenzácie pre tie regióny alebo členské štáty, ktoré stratili kvôli rozdielnej alokácii finančných zdrojov". Poslanci vyzvali radu na čo najrýchlejšiu dohodu o rozpočtovom rámci únie na roky 2007 -- 2013, v každom prípade najneskôr do konca roku 2005.
EP podporil návrh komisie uvaliť finančné pokuty na firmy, ktoré získajú financie z európskych fondov, no potom sa premiestnia do inej oblasti. Presuny takýchto firiem by sa mali monitorovať a na základe týchto údajov by sa určovala výška finančných postihov.
Poslanci sú tiež proti akejkoľvek redukcii stropov štátnej pomoci určenej konvergenčným regiónom, vrátane regiónov, ktoré sú obeťami "štatistického efektu". Ide o tie regióny, ktorých priemerný hrubý domáci produkt rozšírením únie zdanlivo klesol a ony sa ocitli pod prahom na získanie financií z fondov určených najchudobnejším regiónom EÚ. Parlament žiada, "aby na začiatku obdobia financovania bola úroveň financovania pre regióny postihnuté štatistickým efektom 85 % prostriedkov poskytovaných plne konvergenčným regiónom a aby sa do roku 2013 táto úroveň financovania znížila na 60 %".
Kohézny fond
Parlament odsúhlasil návrh komisie, ktorá navrhla zvýšenie fondu z 18 miliárd eur (za obdobie 2000 -- 2006) na 62,99 miliardy eur. Prostriedky by sa mali medzi sektor životného prostredia a sektor dopravnej infraštruktúry rozdeľovať vyvážene.
Od posledného rozšírenia únie 1. mája 2004 sa prostriedky z fondu vzťahujú do konca roku 2006 na 10 nových členských štátov, ako aj na tri staré členské štáty (Grécko, Portugalsko a Španielsko), ktoré ich môžu využívať do roku 2006. Spĺňajú totiž podmienku, že ich hrubý národný dôchodok na občana je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Poslanci navrhli, že by sa malo uvažovať nad riešením pre tie oblasti únie, ktoré stratia nárok na pomoc z fondu po ďalšom rozširovaní.
Schválená správa požaduje začleniť do nariadenia aj výslovnú referenciu v prospech postihnutých ľudí a žiada, aby projekty financované z fondu slúžili aj na odstraňovanie akýchkoľvek bariér a prekážok, s ktorými sa títo ľudia stretávajú. Neprešiel ani návrh, aby z pravidiel implementácie fondu bolo vyňaté pravidlo N+2. Striktné uplatňovanie pravidla N+2 môže vážne ohroziť čerpanie peňazí na veľké investičné projekty v sektoroch životného prostredia a dopravy v nových členských krajinách.
Európsky fond regionálneho rozvoja
Poslanci zamietli návrh, aby sa DPH započítavala do nákladov spolufinancovateľných z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. To podľa poslancov mnohým sťaží čerpanie peňazí. Najmä menší žiadatelia z chudobnejších krajín novej desiatky nemusia na financie z fondu vôbec dosiahnuť. Náklady na bývanie súvisiace s renováciou sociálnych bytov, zameranou na úsporu energie a ochranu životného prostredia, však možno zahrnúť do výdavkov z fondu. Financie z fondu by mali byť určené aj na zlepšenie prístupu malých firiem k informačným a komunikačným technológiám, na budovanie a rozvoj infraštruktúry vo vzdialených regiónoch, na zriaďovanie miest umožňujúcich prístup verejnosti k internetu a na rozvoj služieb, najmä rozvoj akčných plánov pre veľmi malé a remeselné podniky.
Európsky sociálny fond
Poslanci zamietli návrh slovenského europoslanca Miroslava Mikolášika a českého poslanca Jana Březinu, ktorí navrhli, aby "jednou z priorít sociálneho fondu bola kompenzácia negatívnych dôsledkov vylúčenia pracovníkov z nových členských štátov z trhu práce EÚ". "Dnes vieme, že toto rozhodnutie, prijaté pred naším vstupom do únie, bolo neopodstatnené. Novým členským štátom sa ustúpilo tam, kde to má len malý význam," konštatoval počas rozpravy český poslanec Březina. Vyradenie DPH z uznateľných nákladov označil za "obrovskú politickú chybu a necitlivé rozhodnutie vo vzťahu k novým členským krajinám".
Cezhraničná spolupráca
Európsky parlament schválil aj správu o zriaďovaní Európskeho združenia pre územnú súdržnosť. Nový finančný nástroj má umožniť zakladanie cezhraničných združení, ktoré budú mať lepší prístup k eurofondom. Takéto združenia by mali právnu subjektivitu a ich činnosť by sa riadila dohodou účastníckych národných, regionálnych a miestnych úradov. Komisia navrhla, aby v rozpočte EÚ od roku 2007 na cezhraničnú spoluprácu išlo 14,3 miliardy eur.
StoryEditor